Budeme chudobní príbuzní

Vstupom do Európskej únie razom problémy nevyriešime

Projekt najväčšieho rozšírenia Európskej únie v histórii sa posunul o ďalší krok a osem postsocialistických krajín vrátane Slovenska verí v podstatné zlepšenie svojej ekonomickej situácie. Už menej sme ochotní počúvať, že za priemerom Európskej únie výrazne zaostávame. Najlepšie je na tom Slovinsko, ktoré dnes dosahuje takmer 70 percent priemeru EÚ, nad hranicou 50 percent sa nachádza Česká republika a Maďarsko. Slovensko dosahuje asi 48 percent. Podľa viacerých prieskumov najväčšie očakávania našich občanov v súvislosti so vstupom do únie sa spájajú s riešením nezamestnanosti. Spomedzi kandidujúcich krajín rebríček nezamestnanosti vedieme, no myslieť si, že nás vstup razom vyrieši problémy nášho trhu práce, je naivné. Aj mnohé krajiny únie majú totiž problémy s nezamestnanosťou.

Pravdou však je, že po rozšírení o desať krajín bude mať Európska únia 444 miliónov spotrebiteľov, čo by malo pozitívne ovplyvniť hospodárstvo a obchod nových členov i zvyšku únie. Väčšie množstvo spotrebiteľov únie pravdepodobne otvorí cestu pre

export a investície

mimoeurópskych spoločností, ktoré by mohli prichádzať aj na Slovensko. Nemali by sme však podliehať nebezpečnej ilúzii, že náš vstup do EÚ prinesie okamžité zlepšenie životnej úrovne. Nemyslime si, že jej obyvatelia na nás čakajú s otvoreným náručím. Až 44 percent obyvateľov EÚ nevie vymenovať ani jednu kandidátsku krajinu a len tri percentá si spomenuli, že o členstvo v únii sa uchádza aj Slovensko. Zostáva však celý rad potenciálnych problémov, ktoré by ešte mohli „spomaliť či dokonca vykoľajiť vlak“, varujú analytici. Negociácie o vstupe treba dokončiť do polovice decembra, a tak na decembrovom kodanskom summite sa bude hrať poker: kandidátske a členské krajiny sa musia pohnúť ďalej v otázke financií. Či sa nám to páči alebo nie, po našom vstupe do únie sa nevyhneme tomu, aby sa na nás v istom zmysle nepozeralo ako na občanov druhej kategórie. Už dnes najmä Rakúšania a Nemci vyslovujú vážne obavy z prílevu nových imigrantov, ktorí budú zaberať ich pracovné miesta. Napriek číhajúcim nástrahám patrí stredná Európa do Európskej únie. Tak morálne, ako aj pre trhovú ekonomiku. Naše spojenie so zvyškom Európy bude isto bolestivé, čakajú nás ďalšie

veľké zmeny

v sociálnych výdavkoch. Na výdavkoch v kandidátskych štátoch majú podiel až 30 percent, kým v EÚ je to podstatne menej. Nevyužitý potenciál máme aj v zlepšovaní výberu daní. Zatiaľ v tejto oblasti používame neúčinné metódy a kvalita výberu daní je nízka. Prejavuje sa tiež netransparentnosť ich výberu a korupcia vedie k tomu, že v porovnaní s EÚ získava Slovensko i ostatné kandidátske krajiny o tretinu menej z možných a vymožiteľných prostriedkov. Uvedomme si, že najväčšie rozšírenie v 45-ročnej histórii únie bude aj najmenej stráviteľné. Aj preto, alebo práve preto, že kandidátske krajiny sú podstatne chudobnejšie, ako je súčasná pätnástka. Spoločný HDP Poľska, Maďarska, Česka, Slovenska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Slovinska, Cypru a Malty je nižší ako napríklad HDP Holandska. Ani po vstupe do EÚ nebudeme mať okamžite

otvorené dvere

k jednotnej mene euro ani k schengenskému priestoru, umožňujúcemu cestovať bez pasových kontrol. Kedy sa nám podarí pričleniť k týmto dvom projektom, je veľkou neznámou. Členstvo v EÚ nie je náplasťou na riešenie problémov sveta, je však nevyhnutnosťou.

Eleonóra Bujačková