Úrad bohom?

„Protimonopolný úrad SR (PÚ) už dostal jedno podanie, no, žiaľ, v tomto prípade nemá kompetenciu zasiahnuť. Preto toto podanie postúpil na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,“ tak znie odpoveď zástupcu PÚ na našu otázku, či môže potvrdiť informáciu, ktorú získal Hospodársky denník, že v súvislosti s avizovaným zvýšením cien plynu prichádzajú na PÚ podnety pre podozrenie zo zneužitia monopolného postavenia SPP na slovenskom trhu. No v skutočnosti je a. s. Slovenský plynárenský priemysel v pozícii toho, kto by sa snažil zneužiť monopolné postavenie na trhu, nevinne. Rast cien neurčuje SPP ani MF SR (ako je to do konca tohto roka), ale už spomenutý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten vznikol na základe zákona č. 276 z roku 2001. Podľa jeho znenia ÚRSO s účinnosťou od 1. januára 2003 stanovuje okrem cien plynu aj ďalšie regulované ceny - vodné, stočné, teplo, elektrina. Pripomeňme, že vznik tohto nezávislého orgánu bol jednou z podmienok zavŕšenia procesu privatizácie strategických podnikov, lebo potenciálni investori žiadali jasné a transparentné pravidlá v cenotvorbe. Presunom kompetencií z MF SR na nezávislý úrad sa mal minimalizovať vplyv politických a lobistických záujmov na celý proces stanovovania cien v sieťových odvetviach. No ako sme už vo viacerých článkoch na tému ÚRSO napísali, úrad má neobmedzené kompetencie, ale, žiaľ, žiadnu zodpovednosť. Proti jeho rozhodnutiam neexistuje žiadne odvolanie, čo je však mylné chápanie nezávislosti. Úrad má povinnosť do cien zahrnúť oprávnené náklady a primeraný zisk subjektov, ktoré zabezpečujú výrobu a distribúciu elektriny, pri plyne (nákup a distribúciu). No viac-menej vychádza len z ich podkladov a návrhov, hoci práve tento úrad by mal aj verejnosti jasne povedať, či regulované subjekty nemajú príliš veľké rezervy vo svojich nákladoch, čo je to primeraný zisk a pod. Predstavitelia ÚRSO síce viackrát deklarovali, že používajú metodiku podobnú vo väčšine krajín EÚ, (údajne(?) využívajú aj služby renomovanej firmy), ale predsa len už prvé kroky tohto úradu vyvolávajú kritické ohlasy a nevôľu na všetkých frontoch. Ako sme už písali, výhrady k verdiktu ÚRSO nemajú len obyvatelia, ale aj Slovenské elektrárne, lebo do tzv. uviaznutých nákladov zaradil ÚRSO len zlomok z požadovanej sumy. Návrh SPP o zvýšení cien plynu, ktorý rešpektoval platné uznesenie (minulej) vlády o tom, že ceny plynu majú v roku 2003 tvoriť maximálne 90 % oprávnených nákladov plus primeraný zisk, ÚRSO schválil, ale až po určitom napätí a viacnásobných diskusiách. Okrem podnikateľských združení, zamestnávateľov i odborov má výhrady k postaveniu ÚRSO aj MH SR. Jednoducho, jeho predstavitelia pochopili, že vláda má do určitej miery zviazané ruky, ak niekto iný tvorí ceny energií (čo má dosah na celú ekonomiku krajiny) bez toho, že by v nich rešpektoval krátkodobé i dlhodobé ciele stanovenej hospodárskej politiky. Preto predstavitelia MH SR už avizovali novelu o ÚRSO. Pri jej tvorbe by sa mala zo skúseností vyspelých krajín „odkukať“ nielen metodika, ale aj opatrenia, akými dosahujú, že regulátor rešpektuje rozhodnutia a zámery vládnej garnitúry. A na druhej strane je zo zákona povinný včas diskutovať svoje rozhodnutia s tými, ktorých sa zvyšovanie cien dotkne. Teda aj so zástupcami podnikateľských združení, lebo práve podnikatelia patria medzi najväčších spotrebiteľov energií.

(rab)