Devízy dole Dunajom

Nevyužívame, čo sa nám núka

Dnes nás Dunaj vzrušuje viac ako kedykoľvek predtým. Zvýšenú pozornosť zatiaľ vyvoláva pre nebezpečenstvo, ktoré so sebou prinášajú povodne. Málokoho zatiaľ zaujíma z hľadiska ekonomického prínosu, ktorý môže zaznamenať cestovný ruch. Turisti, ktorí sa plavia po Dunaji na výletných lodiach, môžu byť zdrojom príjmov (aj štátneho rozpočtu), ktoré sa dajú vynaložiť spätne na jeho zveľadenie a vytvorenie predpokladov pre väčšiu bezpečnosť. Dunaj ako dopravná cesta je dosiaľ z našej strany veľmi málo využívaný, hoci na druhej strane dopravná aktivita na rieke neustále stúpa. Kým v roku 1998 po Dunaji plávalo okolo 58 výletných lodí (časť z nich bola prevedená z Rýna, pretože o Dunaj bol zo strany turistov väčší záujem), v tomto roku ich už bolo 74 a na budúci rok pribudne minimálne ďalších desať. Ing. Dagmar Kráľovičová, majiteľka cestovnej kancelárie Blue Danube Tours, hovorí, že výletné lode zostávajú na tom mieste, kde je

možné pristáť

a tam, kde je to z turistického hľadiska zaujímavé. Bratislava, z turistického hľadiska jedno z hodnotných turistických cieľov na Dunaji, nemá dostatočné pristávacie možnosti. Chýbajú totiž pontóny. Už teraz vidíme, že pri jednom pontóne stoja často dve lode a kapacita je vyčerpaná. Viac lodí na jeden pontón totiž nie je možné pristaviť z bezpečnostného hľadiska. Otázku, či budú postavené ďalšie pontóny, kde budú postavené, kto ich postaví a ako budú spĺňať požiadavky na bezpečnosť turistov a ich colné a devízové odbavenie, zatiaľ, zdá sa, nikto nerieši. Možnosti príjmov, ponúkané priam na dlani, pre našu všeobecnú národnú nepružnosť jednoducho „vezme voda“. Ďalším zabúdaným faktom v našom cestovnom ruchu je, že Európa aj v cestovnom ruchu už dávno nastúpila na cestu intenzifikácie. Možností extenzívne zvyšovať príjmy je veľmi málo a my na Slovensku akoby sme si to neuvedomovali. Našťastie sú podnikatelia, ktorí

lepšie vidia

možnosti, vedia zvážiť efektívnosť finančných vkladov a budúcich výnosov. Dagmar Kráľovičová, ktorá stála pri zrode moderného cestovania po Dunaji, ako podnikateľka premýšľa, akým spôsobom poskytnúť turistom prichádzajúcim po Dunaji viac služieb, ako ich motivovať zvýšiť svoje výdaje, ako zvýšiť tržby cestovnej kancelárie od jedného turistu. Hovorí, že v ceste jej snaženiu stojí obrovské množstvo problémov, ktoré musí vyriešiť, ak chce dosiahnuť zostavenie zaujímavého programu pre turistov. Jej práca je nesmierne náročná aj na riešenie prevádzkových problémov. Cestujúci na lodiach sú totiž prevažne starší ľudia a čas, počas ktorého zostávajú „na brehu“, je pomerne krátky. Aby stihli svoj program, sú priam odkázaní na vynikajúco organizované autobusové transfery. Bratislava, ktorá sa podľa vyjadrenia doterajších primátorov chce otvoriť Európe, je na tom z hľadiska vybavenia pre rozvoj cestovného ruchu skutočne biedne. Neoznačené autobusové trasy na

prehliadky mesta,

nedostatočný počet zastávok na nástup a výstup turistov, chýbajúce parkoviská pri dôležitých turistických prehliadkových bodoch (aj Bratislavský hrad) a kultúrnych inštitúciách, malý počet hliadkujúcich policajtov v sezóne dohliadajúcich na bezpečnosť turistov. Nielen Bratislava leží na Dunaji. V lepšom využití možností nás môže inšpirovať maďarská časť Dunaja. Veď turistické lákadlá ako Ostrihom - Budapešť môže ponúknuť Devín - Bratislava alebo Bratislava - Komárno. Situácia v možnosti pristávania lodí je v spomínaných mestách horšia, ako je v Bratislave. K Dunaju by sa malo hlásiť celé Podunajsko, za ktoré sa podľa medzinárodne uznávaných pravidiel považuje oblasť 80 kilometrov po oboch brehoch Dunaja. Svoje príjmy turisti nenechávajú len na lodi. Koľko z nich

vydajú na súši,

to záleží len od nás. O propagáciu Podunajska ako svetovej turistickej destinácie sa za celé jeho povodie od prameňa až po ústie stará marketingová agentúra Die Donau so sídlom vo Viedni. Okrem známeho workshopu má ďalšie aktivity ako napríklad aj stretnutia lodných spoločností so zástupcami cestovných kancelárií, ktoré predávajú produkt turistom a aj tých, ktorí sa na jeho tvorbe podieľajú. Cesty, ako zabezpečiť odbyt produktu, sú už dávno zabehnuté. Otázka je, s akou ponukou príde slovenská časť Dunaja. Preto by mal byť sprístupnený Devín aj pre kabínkové lode. Devízy po Dunaji plávajú, len na to, aby sme ich zachytili do vlastných vreciek, treba nielen projekty pripraviť, ale aj realizovať. Ako upozorňuje Dagmar Kráľovičová, na výsledok zavedenia nového produktu, ktorým by mohol byť turistický program Komárno - Nitra, treba čakať päť rokov. Preto treba začať konať už dnes.

Rudolfa Vallová