Už dnes hodnota deviatich SPP

Podiel na svetovom surovinovom bohatstve na dne oceána

Prvýkrát na Slovensku zasadali predstavitelia Spoločnej organizácie Interoceanmetal (SOIOM), ktorej členmi sú SR, ČR, Poľsko, Ruská federácia, Bulharsko a Kuba. Stretnutie bolo zamerané na analýzu zásob 75-tisíc kilometrov štvorcových veľkého územia na dne Tichého oceána, ktoré tejto organizácii pridelili. Strategický majetok Slovenska v hodnote asi deväťnásobku nedávno predaného podielu Slovenského plynárenského podniku tak leží na dne mora. V minulosti médiá priniesli informáciu, že vlastníme v Tichom oceáne asi 12-tisíc kilometrov štvorcových morského dna. Vtedy to vyvolávalo skôr úsmev. Bola to však len čiastková správa, nezodpovedajúca skutočnosti. Slovensko je členom Interoceanmetalu, ktorý je jedným z dvanástich tzv. pionierskych investorov na svete, robiacich prieskum v pridelenej oblasti tohto oceána. Po jeho dokončení má SOIOM prednostné právo ťažby na území 75-tisíc štvorcových kilometrov. Na jeho dne (oblasť 10 až 15 stupňov severnej šírky a 120 stupňov západnej dĺžky) v hĺbke štyri až päť kilometrov sa nachádzajú zdroje

úžitkových kovov

v podobe útvarov veľkosti zemiakov či karfiolu. Obsahujú mangán, meď, nikel a kobalt. Hodnota tejto suroviny sa na území SOIOM, ktoré nám pridelila Medzinárodnou organizáciou pre morské dno (MOMD), odhaduje na 180 až 200 mld. USD. Táto plocha susedí s ďalšími, na ktoré majú právo iné štáty. Podiel Slovenska v rámci SOIOM z viacerých dôvodov stále rastie. Koncom roku 2000 predstavoval 11,27 % z odhadovanej hodnoty suroviny a v súčasnosti je to pravdepodobne už osmina. To z čiastky 200 mld. USD predstavuje asi 25 mld. USD. Podmorské dno pridelené Interoceanmetalu nie je rovné. Sú tam podmorské končiare s relatívnou výškou až do dvoch kilometrov, teda niečo ako naše Tatry. Reliéf dna bolo treba preskúmať aj preto, lebo prípadná ťažba konkrécií sa nebude robiť na podmorských kopcoch, ale na rovnejších častiach dna. Konkrécie vznikali v uvedenej hĺbke asi dva až tri milióny rokov. Okolo kryštalizačného jadra, ktoré mohlo byť úlomkom koralu alebo aj zubom ryby, sa vyzrážala usadenina s obsahom kovu. Ide o podobný úkaz, ako keď vzniká v jaskyni

kvapľová výzdoba

alebo v perlorodke perla, no trvalo to oveľa dlhšie. Podmorské konkrécie obsahujú asi 30 percent mangánu, v priemere po 1,2 % medi a niklu a 0,2 % kobaltu. Najbohatšia oblasť ich výskytu je však práve na „našom území“ medzi Mexikom a Havajskými ostrovmi. Podľa prieskumov tamojšieho morského dna je na štvorcovom metri 10 až 40 kg konkrécií. Už viac ako sto rokov je známe, že v niektorých častiach oceánov sa nachádzajú polymetalické konkrécie, ktoré by mohli byť zdrojom kovov pre ľudstvo. Technický pokrok viedol koncom 60. rokov k úvahám o ich hospodárnom využití. Dohovor OSN o morskom práve bol podpísaný v decembri 1982. V roku 1995 bola prijatá Dohoda o uplatňovaní časti XI. dohovoru, ktorá legislatívne upravuje režim využívania nerastných surovín z morského dna. Slovensko oba dokumenty ratifikovalo v roku 1996 a stalo sa riadnym členom Medzinárodnej organizácie pre morské dno so sídlom v Kingstone na Jamajke.

Vladimír Turanský