Erupcia na Io

Nevedno prečo, ale vedci sa niekedy so zverejnením svojich objavov vôbec neponáhľajú. Bolo tomu tak aj v prípade jednej z najmohutnejších sopečných erupcií v slnečnom systéme, ktorú pozorovali americkí astronómovia v rámci rutinného výskumu Jupiterovho mesiaca Io. V priebehu dvoch dní sa spočiatku nenápadná škvrna na mesiaci premenila na jasno žiariacu zónu prudkej vulkanickej činnosti. Hoci sa to stalo vo februári 2001, informáciu priniesol až teraz astronomický časopis Icarus.

Z hľadiska sopečnej činnosti je Io najaktívnejšie teleso slnečnej sústavy. Extrémne silná gravitácia obrovského Jupitera mesiac stále „masíruje“, čo sa na povrchu prejavuje silnými sopečnými výbuchmi. Ten vlaňajší predviedol vulkán Surt a zaznamenal ho tím vedcov pod vedením Francka Marchisa z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Sopka bola dejiskom mohutnej erupcie už v roku 1979, ktorej stopy objavila sonda Voyager 2.

Dňa 20. februára 2001 pozoroval Marchis Io Keckovým ďalekohľadom na Havaji, pričom si všimol mierne zvýšenie jasnosti sopky Surt. Keď sa im tá istá oblasť dostala do hľadáčika o dva dni neskôr, svetlá škvrna sa zmenila na extrémnu sopečnú erupciu, v centre ktorej vládla teplota viac ako 1100 stupňov Celzia. Materiál vyvrhnutý výbuchom pokryl plochu asi 1900 štvorcových kilometrov.

„Celkové množstvo energie, ktoré sa výbuchom uvoľnilo, je nesmierne veľké,“ uviedol Marchis. Vyprodukované teplo tejto jednej erupcie sa skoro rovná energii vyprodukovanej celým Io vrátane ostatných sopiek.

Na objave je potešujúce, že sa podaril pozemským ďalekohľadom. S blížiacim sa koncom sondy Galileo, ktorá zhorí v atmosfére Jupitera, totiž ubudne možnosť pozorovania „priamo namieste“. Výkonné ďalekohľady ako Keckov, ktorých adaptívna optika dokáže odstrániť rušivý vplyv atmosféry, by mali sondy plne nahradiť.

(hy)