O zemetrasení

Zemetrasenia postihujú nielen povrch našej planéty, ale odohrávajú sa aj v jej vnútri. O ich príčinách sa iba špekuluje. Vedcom z Bavorského geologického inštitútu a University College v Londýne sa podarilo v laboratóriu simulovať takéto hĺbkové zemetrasenie. Väčšina zemetrasení vzniká vo vrchných 50 kilometroch zemskej kôry, keď sa zlomami v horninách uvoľní veľké množstvo seizmickej energie. Vo väčších hĺbkach, kde teplota i tlak rastú, sa horniny nelámu, ale sa plasticky tvarujú, pričom sa neuvoľňuje seizmická energia. Zemetrasenia by sa tu preto vlastne nemali vyskytovať.

Napriek tomu zaznamenávajú seizmológovia na miestach, kde sa stretávajú tektonické platne, silné zemetrasenia sú aj v značných hĺbkach. Najsilnejšie takéto zemetrasenie sa odohralo v roku 1994 v Bolívii, 600 kilometrov pod povrchom a malo silu 8,4 stupňa Richterovej stupnice.

Simulovať hĺbkové zemetrasenie v laboratóriu sa podarilo Davidovi P. Dobsonovi a jeho londýnskym kolegom Philipovi Meredithovi a Stephenovi Boonovi. Pomocou špeciálneho vysokotlakového lisu vystavili vzorky horniny podmienkam, aké vládnu v hĺbke 50 - 200 kilometrov. Teploty tu dosahujú rozpätie 300 - 600 stupňov Celzia a tlak 1,5 - 8,5 gigapascalu.

V takýchto extrémnych podmienkach začala zo vzorky vystupovať voda. V dôsledku dehydratácie vznikli v hornine maličké trhliny. Dynamika praskania zodpovedala seizmickej aktivite slabého zemetrasenia.

Podľa názoru vedcov môže byť dehydratácia zodpovedná za zemetrasenia do hĺbky asi 200 kilometrov. Aké mechanizmy spúšťajú otrasy v ešte väčších hĺbkach, zostáva stále záhadou. „Keď pochopíme tieto hĺbkové zemetrasenia, mohli by sme získať kľúč k celej platňovej tektonike,“ povedal Dobson.

(hy)