NATO: NÁDEJE, ALE AJ MALÉ OTÁZNIKY

Podľa numerológov je sedmička šťastné číslo. Sedem krajín by malo dnes predpoludním dostať pozvánku do najväčšieho vojenského obranného paktu na svete - Severoatlantickej aliancie. Kritici NATO môžu poznamenať, že je tu pár podstatných nepresností, ako napríklad geografický názov, veď aliancia je už dávno aj na juhu a teraz bude už aj na východe Európy (zmeniť názov na Severojužnovýchodnoatlantická aliancia je však absurdné), a potom ešte ten moment obrany, keď NATO sa dnes tvári čoraz viac útočne...

Ale kritizovanie nechajme kritikom a venujme sa historickosti dnešného dňa. Lebo nikto nemôže poprieť dejinnosť chvíľ, keď v Prahe, kde prestala existovať Varšavská zmluva, najväčší a jediný rival NATO počas studenej vojny, sa koná zatiaľ najväčší summit aliancie, počas ktorého sa rozhodne, že modrá vlajka so štvorcípou hviezdou v kruhu zaveje v ďalších siedmich krajinách. A tiež sa v prísne stráženej „pevnosti Praha“ má rozhodnúť o modernizácii, premene a budúcej koncepcii tohto vojenského paktu, ktorý na prahu 21. storočia čelí novým výzvam a ktorému mnohí politickí pozorovatelia pripisujú ak nie zánik, tak prinajmenej nefunkčnosť.

Bohatá agenda

Devätnásť lídrov 19 členských krajín aliancie má oddnes od rána o čom rokovať. Pod tlakom svetových udalostí sa očakávanou hlavnou témou nestane ani tak rozšírenie aliancie - to sa považuje už za samozrejmé, vopred schválené - ako vytyčovanie novej koncepcie tohto združenia, čo je spojené s takými delikátnymi problémami, ako napríklad vnútorná nezhoda niektorých členov NATO o krízových ohniskách vo svete (USA verzus Francúzsko a Nemecko), ďalej nedostatočná pripravenosť čerstvých kandidátov na prísne vojenské normy aliancie (príklad Maďarska) a, pravdaže, je tu viac ako citeľná potreba definovať novú úlohu aliancie v 21. storočí tak, aby bola schopná čeliť novým hrozbám. Novými hrozbami sú predovšetkým terorizmus a zbrane hromadného ničenia (tak sa do agendy aliancie dostáva Irak, ale aj KĽDR a Irán, čo bude vyhovovať najmä politicko-ekonomickým zámerom USA). Na pražskom vrcholnom stretnutí spojenci majú okrem toho schváliť aj rozsiahlu reformu štruktúry velenia NATO. Generálny tajomník NATO George Robertson a niektorí vojenskí experti aliancie totiž opakovane upozorňujú na to, že rozdiel v technickej vybavenosti ozbrojených síl USA (ako hnacieho motora aliancie) a európskych členov sa prehlbuje. Rečou čísel Američania venujú ročne na obranu 355 miliárd USD, kým 17 európskych členov NATO spolu len 160 miliárd USD a podľa Američanov vraj Európania tieto peniaze míňajú ešte aj neefektívne. Medzi kľúčové body summitu musíme zaradiť aj schválenie koncepcie na vytvorenie jednotky rýchleho nasadenia so silou asi 21 000 mužov, ktorá má zvýšiť flexibilitu aliancie, keďže táto jednotka musí byť schopná zasiahnuť rýchlo a účinne na celom svete. Potreba jej vzniku začala byť samozrejmá po vlaňajších teroristických útokoch na USA a po spojeneckej operácii v Afganistane.

V súvislosti so spomínanou slabou (malou) efektívnosťou aliancie počas dvoch dní summitu sa očakáva, že každá z členských krajín si tak trochu vstúpi do svedomia a ponúkne konkrétne príspevky ako posilniť efektívnosť a akcieschopnosť aliancie. NATO sa chce sústrediť najmä na zlepšenie obrany pred chemickými, biologickými a jadrovými útokmi, bojovej efektívnosti, informačných a komunikačných schopností, ako aj potenciálu nasadenia a udržania jednotiek v krízovej oblasti. Ide o zlepšenia v oblasti strategických dopravných prostriedkov, používania zbraní s presným navádzaním, ako aj vývoja systému pre vzdušný prieskum terénu.

Posilnenie?

Politici NATO ubezpečujú, že tieto rozhodnutia - a takisto aj pripravované rozšírenie - posilnia alianciu a zachovajú jej opodstatnenie v priestore svetovej bezpečnosti. Podľa Robertsona pražský summit povie rozhodné „áno“ na otázku, či aliancia dokáže nájsť svoju úlohu v boji proti medzinárodnému terorizmu a zaistiť bezpečnosť v strategickom prostredí, ktoré sa v posledných rokoch zásadne zmenilo. Ako vždy a všade aj v tomto prípade až napĺňanie záverov pražského summitu v praxi ukáže, či vízie politikov z NATO boli správne. Aliancia sa pritom má z čoho poučovať, z vlastných chýb, veď aj tzv. iniciatíva obranných kapacít z washingtonského summitu v roku 1999 mala alianciu posilniť, skončila sa však fiaskom.

Svetové médiá, ktoré okrem politikov, vojakov a, pravdaže, demonštrantov tiež „obsadili“ Prahu, si veľmi pozorne všímajú dianie na summite. Analýzam a úvahám niet konca-kraja. Za zmienku stojí napríklad názor denníka Die Presse z neutrálneho Rakúska: „Summit NATO sa stane buď začiatkom totálnej obnovy celej aliancie, a táto zostane najdôležitejším vojenským zoskupením v histórii ľudstva, alebo sa - už bez Američanov - vydá na cestu do bezpečnostno-politickej nirvány, kde začnú postupne víťaziť národné záujmy veľkého počtu európskych členov aliancie.“

Bush s Havlom

Český prezident Václav Havel včera prijal na Pražskom hrade prezidenta USA Georga W. Busha, ktorý v utorok večer pricestoval do Prahy, aby sa zúčastnil na summite NATO. Prezidenta na návšteve sprevádza manželka Laura, spolu s ním do Prahy pricestoval aj šéf americkej diplomacie Colin Powell, poradkyňa pre bezpečnosť Condoleezza Riceová, bývalá ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová a niekoľko senátorov. Minister obrany Donald Rumsfeld dorazí neskôr.

Mesto - väznica

Ak sa splnia predpovede českých bezpečnostných zložiek a summit NATO budú sprevádzať násilné protesty radikálov, Praha sa zapíše do dejín. Špičky NATO totiž doteraz podobné nepokoje pri summitoch nezažili. Policajný prezident Jiří Kolář sa obáva, pretože scéna odporcov sa podľa neho radikalizuje. Očakávania, že do Prahy dorazí 10 000 až 12 000 demonštrantov, sú len odhadom, a nikto to presne nevie. V predvečer summitu NATO v Prahe platili prísne bezpečnostné opatrenia. Polícia obsadila aj prístupové cesty do metropoly a v rámci preventívno-bezpečnostnej akcie kontroluje prichádzajúce autá, čím sa doprava značne komplikuje. Na výpadovkách boli zúžené jazdné pruhy, čo spomalilo premávku. Polícia odporúča hlavnému mestu sa radšej vyhnúť. Vlaky v Prahe a okolí jazdia maximálne 30-kilometrovou rýchlosťou a majú meškanie. Do Prahy dorazilo viac ako 5000 policajtov z regiónov, kde ich rady posilnili vojaci. Najlepšie strážené mesto na planéte v týchto dňoch, ktoré pred summitom mnohí Pražania hystériou z toľkej histórie radšej opustili, sa tak trochu podobá na väznicu, kde aj vďaka všadeprítomnosti bezpečnostných zložiek sa nikto necíti celkom bezpečne.

Iaromír Novák, TASR

Lídri NATO pozvú dnes do svojich radov 7 nových krajín: Slovensko, Slovinsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko. Tieto krajiny sa však členmi aliancie nestanú okamžite. Po krátkych prístupových rokovaniach podpíšu v marci 2003 prístupový protokol, ktorý bude musieť ratifikovať všetkých 19 terajších členov aliancie i pozvané krajiny. Samotný vstup nových členov sa očakáva na jar 2004, keď tieto krajiny odovzdajú do rúk americkej vlády ratifikačné dokumenty.