Náš najcennejší produkt

Bez strategických investícií budeme vhodní na prácu vo mzde?

V tieňovom kabinete Hd od vlaňajšieho októbra do volebného septembra sa predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Willing, a. s., Zvolen Miroslav Výboh niekoľkokrát objavil na pozícii „ministra obrany“. Bol nominovaný aj do prestížnej ankety Prominent ekonomiky 2002. Čitatelia Hd, ktorých jadrom je slovenský vrcholový manažment, ho posunuli na zaujímavú pozíciu. V rovnomennej ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) a ďalších oslovených osobností nie je na tom horšie. Aj keď ankety nestoja vždy na pevnej zemi, tak jeho pozície potvrdzujú prinajmenej dobré meno v brandži.

Hd: Prečo ste na dvoch stoličkách - predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa?

M. Výboh: - Myslím, že je to u nás ešte stále nevyhnutnosť. Vyžadujú si to vzťahové záležitosti na Slovensku. Ešte chvíľu potrvá, kým vlastníci - akcionári nebudú musieť pôsobiť ako výkonní manažéri, ale chod spoločnosti budú ovplyvňovať prostredníctvom strategických rozhodnutí a vízií. Možno je na škodu veci, že často nám pre riešenie dennodennej operatívy zostáva menej času práve na ten pohľad na firmu a jej kroky zhora a vo väčšom časovom horizonte.

Hd: Nemôžete si ťažkať, že ste mimo záujmu alebo bez imidžu nielen vo svojom regióne, ale i v hlavnom meste.

M. Výboh: - Ja i moji spolupracovníci pochádzame z bývalého koncernu ZTS. Bol to veľmi úspešný a zo všetkých stránok moderný gigant strategického významu pre bývalé Česko-Slovensko, ale aj pre celý rad štátov strednej a východnej Európy. Nestál na vode vďaka vtedajším manažérom - esám, reprezentovanými trebárs takými menami ako páni Uhrík, Luhový a mnohí ďalší, ktorí dbali, aby sme my o generáciu-dve mladší pracovali takpovediac na ich vlnovej dĺžke... Bola to pre mňa obrovská škola pracovať v organizácii, ktorej metódy riadenia boli nadčasové a porovnateľné s vyspelým svetom. Mnohí moji kolegovia sú dnes špičkoví manažéri stojaci na čele významných spoločností. Podobne je to aj s mojimi spolužiakmi z Ekonomickej univerzity. Som rád, že naša generácia má možnosť práve v tomto období ovplyvňovať hospodársky rast našej krajiny.

Hd: Kedysi boli v ekonomike prítomní baťováci a dnes zeteeskári?

M. Výboh: - Je to prirodzený dôsledok toho, že strojárstvo bolo kedysi dominantným a veľmi úspešným odvetvím nášho hospodárstva. Riadiť ho mohli len ľudia s vysokým intelektom a s nadštandardným prístupom k práci.

Hd: Čo reprezentuje Willing, ktorý doteraz od 1994. roku nebol v červených číslach?

M. Výboh: - Hlavnou náplňou našej akciovej spoločnosti sú zahraničnoobchodné aktivity zamerané najmä do odvetvia strojárskej výroby a do oblasti špeciálnej techniky. Medzi ďalšie aktivity spoločnosti patria faktoringové a forfaitingové činnosti, poradenstvo a audit firiem. V obchodnej politike pre civilnú oblasť sa Willing zameriava na vyhľadávanie strategických partnerov pre výrobné kooperácie a spoločné podniky, je realizátorom akvizičných činností pre slovenské strojárske podniky, je exportérom finálnych výrobkov (stavebné stroje a poľnohospodárske mechanizmy, časti a súčasti pre automobilový priemysel atď.) slovenských strojárskych podnikov, ako aj vývozcom strojárskych produktov vyrábaných na základe konkrétnej výkresovej dokumentácie zahraničných odberateľov. Obchodovanie so špeciálnou technikou, s vojenským materiálom vykonávame na základe osobitného povolenia ministerstva hospodárstva.

Hd: Nie sme na okraji záujmu, čo sa týka možností produkovať pre vyspelejší svet alebo kooperovať?

M. Výboh: - Nie sme a verím, že kooperačné vzťahy medzi nami a firmami západnej Európy sa rapídne zvýšia v dôsledku našich prístupových rokovaní do Európskej únie.

Hd: Nie je nebezpečné byť úspešný...?

M. Výboh: - Čo je to úspech? Tvrdou prácou, šťastím a niekedy možno osudom sa nám podarilo rozvinúť to, čo sme si odniesli z bývalých pôsobísk. Usilujeme sa byť vždy tam, kde je priestor pre dobrý obchod. Úspech je pre mňa dlhodobá veličina, o ktorú treba stále bojovať. Mnohé naše zámery sme dokázali transformovať do reality, z čoho máme, prirodzene, radosť. To, či som bol úspešný, sa treba opýtať na konci profesionálnej kariéry. Fakt je, že byť úspešný na Slovensku je mnohokrát sprofanovaná záležitosť, spojená s nečestnými praktikami niektorých „kolegov“. Verím však, že pohľad na úspešných ľudí v našej spoločnosti bude čoskoro taký, aký má byť.

Hd: Pokúste sa charakterizovať niekoľkými štandardnými údajmi Willing v 1994. roku a v 2002. roku.

M. Výboh: - Spoločnosť Willing si dokázala počas svojho pôsobenia vytvoriť imidž seriózneho obchodného partnera, ktorý si za akýchkoľvek okolností plní záväzky. Táto skutočnosť je pre nás významnejšia ako skutočnosť, že sme niekoľkonásobne zvýšili obrat spoločnosti, že máme stabilizovaný pracovný kolektív a stále rastúci počet obchodných partnerov.

Hd: A situácia v slovenskom strojárstve?

M. Výboh: - Po rozpade východných trhov nebolo a dodnes nie je ľahké zásadne zmeniť orientáciu slovenského strojárstva. V tomto procese došlo k mnohým chybám. Jednou z nich bola naša snaha o výlučnú orientáciu na západné trhy. Tá však mala mať určitú etapovitosť či skôr postupnosť. Keď cestujem po krajinách juhovýchodnej Ázie, Južnej Ameriky či Afriky, tak vo všetkých sú dodnes strojárske výrobky z Československa vrátane stavebných strojov, nákladných automobilov, rôznych technológií pre textilné fabriky. Je zaujímavé, že všetci používatelia týchto výrobkov sa spytujú, prečo u nich nie sme, prečo nedodávame náhradné dielce a vôbec nové výrobky. Tvrdia, že boli s nami spokojní, a práce by tam bolo pre nás aj dnes dosť. Stratili sme značnú časť trhov aj v Rusku a v ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, o ktoré sa odjakživa priam trhajú západné firmy, čo je bezprecedentné. Akoby sme ich chceli potrestať za politické lapsusy a v nejednom ohľade sme sa potrestali viac ako kruto sami.

Hd: Je to povedzme daň tomu pohybu.

M. Výboh: - Je vysoká. My sme si však vtedy uvedomili, že treba zostať na východných trhoch, a tak prostredníctvom nášho zastúpenia v Moskve obchodujeme s ruskými a inými firmami v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

Hd: Slovensko má nádherné ženy, krajinu aj bryndzu a... Má však aspoň jeden taký produkt, ktorý nemajú okolité krajiny?

M. Výboh: - Určite. Je ním stále vysokokvalifikovaná pracovná sila. Som o tom presvedčený. Určitý čas som pôsobil v Nemecku a môžem porovnávať. Pracovali tam naši ľudia a nebolo ani jednej pripomienky na kvalitu ich práce, na ich nasadenie. Som presvedčený o tom, že slovenská pracovná sila je veľmi cenný produkt, ale málo využitý.

Hd: Ste v pasci. Prečo sa tá sila nepresadzuje doma?

M. Výboh: - Myslím si, že chýb je viac. Za jednu z nich považujem systém riadenia tak na podnikovej, ako aj na rezortnej úrovni.

Hd: Dokedy nám ten potenciál vydrží?

M. Výboh: - Nie dlho. Bez vstupu strategických investorov do našich podnikov, a tým aj prístupu k zahraničným trhom bude mať slovenské strojárstvo za päť až desať rokov zásadné existenčné problémy.

Hd: Čo potom, ak by vám vyšla pesimistická vízia?

M. Výboh: - Potom by sme boli akurát vhodní na prácu vo mzde.

Hd: Čo by ste však poradili tým, čo vytvárajú podmienky pre hospodárstvo a ekonomiku?

M. Výboh: - Zásadne by som znížil úlohu štátu v celom riadiacom procese. Nebál by som sa ani radikálnejších opatrení v oblasti fiškálnej politiky a možno by stálo za to zaoberať sa zmenou orientácie slovenského hospodárstva. Možno budem hovoriť proti sebe, keď poviem, že namiesto strojárstva (najmä ťažkého) by bolo dobré sa sústrediť na vytvorenie priaznivých podmienok a stimulov na rozvoj cestovného ruchu a všetkého, čo s ním súvisí. Prečo nebyť kongresovým centrom Európy, veď okrem mora máme takmer všetko. Predovšetkým pochopiť to, čo pomohlo cestovnému ruchu v zahraničí. V každom prípade vítam našu snahu stať sa čo najrýchlejšie členom Európskej únie. Len táto cesta je správna.

Peter Kasalovský