O niektorých sa bijú

Na celoslovenskej prezentačnom podujatí výrobkov a služieb stredných škôl v Bratislave JUVYR 2002 sme oslovili niektorých predstaviteľov ich pedagogických zborov a spýtali sa najmä na praktické uplatnenie absolventov a požiadavky trhu práce. Prezentujú sa tu všetky odbory, ktoré vyučuje Združená stredná škola na Račianskej ulici v Bratislave. Jej riaditeľka Ing. Janka Barkolová nám povedala, že v rámci záhradnej tvorby žiaci robia na tomto podujatí aranžmán a predávajú výrobky z momentálne dostupných jesenných materiálov. Budúce kozmetičky a vizážistky predvádzajú ukážky líčenia v súčasných módnych trendoch. Škola pripravuje na povolanie aj kaderníkov, chemikov na udržiavanie textilných výrobkov a fotografov. „Naši absolventi nemajú problém s uplatnením, lebo súkromný sektor teraz hľadá takýchto žiakov. Menšou nevýhodou je, že každý zamestnávateľ chce hneď zamestnancov aj s praxou. Odbornú zručnosť, nápaditosť a tvorivosť však naši žiaci majú veľmi dobrú. Šikovní si nájdu ľahko svoje uplatnenie,“ dodáva riaditeľka. Včera, keď sme sa J. Barkolovou rozprávali, na škole mali deň otvorených dverí, v rámci ktorého sa prišli k nim pozrieť desiatky žiakov zo základných škôl Bratislavy a okolia. Väčšina z nich sa zaujímala

o odbory kaderník,

kozmetička, vizážistka a fotograf. Dnes JUVYR privíta študentov tejto strednej školy aj na súťaži v odbore kaderník. „Všetko je však spojené s veľkými financiami a náročnými materiálmi. Súťaže nás veľa stoja. Ďakujem však sponzorom, ktorí nám v tomto pomáhajú (jedným z podporovateľov tejto školy je aj NEF - Hospodársky klub - pozn. V. T.),“ dodala J. Barkolová.

„O klampiarov a lakovníkov je v súčasnosti v automobilových servisoch veľký záujem. Tí majú možnosť dobre sa uplatniť,“ povedala nám zástupkyňa riaditeľa pre odborný výcvik Stredného odborného učilišťa dopravného v Košiciach Irena Kijacová. „Počas druhého a tretieho ročníka ich dávame na prax do firiem a tam, ak sú zruční, si ich neskôr nechajú. O profesiu automechanika je menší záujem, lebo týchto odborníkov je momentálne prebytok. Pritom záujem o štúdium nedostatkových profesií je malý a potenciálnych študentov musíme dosť intenzívne presviedčať.“ Ako povedala,

najväčší záujem

je o štvorročné štúdium s maturitou v odbore elektronici. Absolventi po príchode do praxe pracujú najmä s číslicovo riadenou technikou, počítačmi a podobne. Menší záujem je aj o strojárske odbory, ako je mechanik strojov a zariadení. Trh práce je v súčasnosti v kategórii štvorročných odborov zameraných na spotrebnú elektroniku presýtený.

Hlavná majsterka Stredného odborného učilišťa odevného vo Vrbovom Mária Hricišáková pripomína, že škola sa popri výučbe sústreďuje na pletené výrobky. V minulosti pôsobila pri podniku Trikota Vrbové, odkiaľ mali aj potrebný materiál. Dnes dostávajú bavlnu a bavlnu s polyesterom predovšetkým zo Slovenky Banská Bystrica. Na JUVYR prišli s ukážkami kvalitných bavlnených výrobkov. „Aby sme sa zmestili do cenových relácií, do výrobku vkladáme lacnú prácu. Ak chceme konkurovať lacným produktom, musíme aj my robiť čo najlacnejšie. Šijeme pre súkromníkov formou

práce vo mzde

v rámci zvyšovania zručnosti.“ Podniky vrátane súkromných podnikateľov majú záujem o absolventov tejto školy, „len tam pomerne málo zarábajú. Sú na nich kladené veľké požiadavky, ale mzdy majú len tesne nad úrovňou minimálnej“. V škole šijú aj na zákazku. Priemerne za prácu pri ušití kostýmu u nich zákazníčka zaplatí len okolo 600 Sk. V iných, väčších mestách, je to niekoľkonásobne viac.

„Niektorí žiaci, nie je ich zatiaľ veľa, si zriaďujú keramické dielne. Chodia k nám aj bývalí študenti a pýtajú si od nás našich absolventov, aby ich mohli zamestnať, a to ešte počas štúdia,“ povedala nám Veronika Žačková, majsterka odborného výcviku pre keramiku Stredného odborného učilišťa z Pezinka. Podľa nej ostane v odbore pracovať okolo 60 percent žiakov, ostatní prechádzajú do úplne iných profesií. „Toto remeslo sa na Slovensku drží zubami-nechtami. Je to ťažký chlebík, uživiť sa týmto remeslom. Technológie a materiály nie sú najlacnejšie. Na Slovensku nemáme ich výrobcov. Všetko musíme dovážať zo zahraničia. V čase spoločnej republiky sme si to zadovážili z českých tovární.“ Na otázku, ako to vyzerá s výrobou keramiky v oblasti miest a Modra, hovorí, že ľudia dnes potrebujú niečo iné ako keramiku. Záujem síce je, ale skôr len o drobnosti.

Vladimír Turanský