Rýchlejší ako únia

Komentuje Tibor Bucha

Riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Eugen Jurzycza oceňuje v novom rozpočte zreteľnú snahu pripraviť pôdu pre ekonomické a sociálne reformy. Úsporné opatrenia považuje za nevyhnutné. A čím skôr ich prijmeme, tým viac sa zníži potreba v budúcnosti ich opakovať. Priamo od staronových ekonomických ministrov v Dzurindovej vláde počuť zrazu „objavné“ slová o tom, že doterajší sociálny systém financovaný zo zahraničných pôžičiek a z privatizácie je neudržateľný. Nie je ich možné považovať za riešenie problémov slovenskej ekonomiky. Pochopiteľne. Po predaji strategických podnikov, keď zahraniční akcionári podľa kúpno-predajnej zmluvy ovládli povedzme SPP už kúpou 49 % jeho akcií (s opciou na ďalšie dve percentá), je viac ako zrejmé, že záujem v zahraničí o doprivatizáciu SPP poklesne a tým i výťažnosť celej transakcie. To, že o pár rokov bude musieť u nás fungovať systém, ktorý nám nedovolí míňať viac, než na čo máme, je isté. Pri prispôsobovaní sa únii najväčšie šoky už máme za sebou. S ďalšími sa ženieme do cieľa, akoby sme chceli prekonať minimálne európsky rekord. Mierime na liberalizáciu. Kým hlavný liberalizátor Ondrej Studenec, bývalý generálny riaditeľ sekcie energetiky na MH SR, vykladal odborným kruhom o nevyhnutnosti urýchlene liberalizovať trhy s elektrickou energiou a zemným plynom a v horlivosti uvoľnil hádam ešte aj všetky kohútiky s teplou vodou. Ako rozumné sa Francúzom javia roky 2007 až 2009. Ale pristúpia k tomuto kroku len vtedy, keď s postupom liberalizácie budú spokojné priemyselné firmy. Pre O. Studenca, ktorý teraz vychutnáva plody svojej strategickej politiky spolu s deťmi v Disneylande, len na diaľku chceme poznamenať, že francúzska vláda mala na mysli spokojnosť francúzskych firiem.