Keď za kratší koniec ťahá štát

Priama súvislosť ceny energií a oprávnených nákladov

Dosiaľ pri každej výraznejšej úprave (zvyšovaní) cien komodít, ako elektrická energia, plyn, voda, teplo, telekomunikačné služby, čiže komodít, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú výšku životných nákladov občanov, ako aj úroveň nákladov podnikateľských subjektov, a tým ich konkurenčnú schopnosť, v spoločnosti sa rozprúdi diskusia o tom, prečo je potrebné tieto ceny upraviť a o koľko. Inak to nie je ani v tomto období, keď v rámci príprav budúcoročného štátneho rozpočtu sa dozvedáme o potrebe razantného zvýšenia cien energií. V súvislosti s veľkým celospoločenským dosahom zvyšovania cien energií na jednej strane a monopolným postavením ich producentov na druhej strane je namieste otázka, ako zvláda štát svoju funkciu regulátora nekonkurenčného prostredia. Zákonom číslo 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach bol zriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý od 1. 1. 2003 začína s reguláciou cien tzv. sieťových odvetví, ktorými sa rozumie: výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny a plynu, ako aj výroba, výkup a rozvod tepla. Úlohou tohto úradu je

chrániť spotrebiteľov

pred nebezpečenstvom zneužitia monopolného postavenia silných podnikateľských subjektov, ktoré na trhu nemajú konkurenciu. Skutočnosť, že tento úrad bol zriadený v polovici minulého roka, neznamená, že predtým štát nemal povinnosť túto funkciu plniť. Predpokladám, že v rámci regulácie cien energií v minulosti, a to najmä pri rozhodovaní o ich zvýšení, bola príslušnými štátnymi orgánmi posudzovaná primeranosť zisku, ale najmä oprávnenosť nákladov kalkulovaných do cien tovarov a služieb monopolných podnikov. Štatistický úrad SR publikoval pred krátkym obdobím prehľad o priemerných nominálnych mesačných mzdách vo vybraných odvetviach za obdobie január až august 2002. Podľa týchto údajov predstavuje priemerná mzda za priemysel spolu 13 893 Sk, avšak najvyššie priemerné mzdy boli dosiahnuté v odvetví výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody 18 636 Sk a v oblasti telekomunikácii až 23 448 Sk. Tieto údaje uvádzam nie preto, aby sme

závideli jedným

menej a druhým viac, ale preto, aby sme si položili otázku, akú výšku mzdových nákladov v monopolných podnikateľských subjektoch je možné alebo správne považovať za oprávnenú. Na túto otázku nepoznám presnú odpoveď, ale nazdávam sa, že práve priemerná mzda či už v priemysle alebo v celom hospodárstve by mala byť parametrom, od ktorého by sa mala odvodzovať výška uznaných oprávnených nákladov v tejto oblasti.

Pri uvedených údajoch je vyčíslený objem ročných mzdových nákladov vrátane zákonného poistenia vyše 4 mld. Sk, ktoré zodpovedajú nadpriemerným mzdám u monopolných dodávateľov a ktoré vari s výnimkou Slovenských telekomunikácii (ST) požadujú v súčasnosti zvyšovanie jednotkových cien svojich produktov. ST si môžu dovoliť takéto

vysoké mzdy

aj vďaka cenovým úpravám v minulosti. Na základe týchto údajov, ako aj na základe pripravovaného zvýšenia cien energií vidím určitú mieru nespravodlivosti v tom, že väčšia časť obyvateľov, ktorá poberá nižšiu mzdu, platí za uvedené komodity také ceny, ktoré dovoľujú monopolným subjektom vyplácať vyššiu mzdu o 34 % v prípade energetických podnikov a o 68 % v prípade telekomunikácii. Z tohto hľadiska sa zdá, že štát pri plnení svojej funkcie regulátora monopolného prostredia v oblasti posudzovania oprávnenosti nákladov v cenách produktov monopolných subjektov ťahá za kratší koniec, dôsledky čoho však nesú koneční spotrebitelia - my všetci.

Ing. Marian Marcinko

Prešov