Jednoznačne preferujem tímovú prácu

Komunálne voľby klopú na dvere. V mestách sa objavujú fotografie uchádzačov o posty primátorov, ale aj starostov. Sú to ľudia, ktorí žijú bezprostredne medzi nami, sú pod prísnou občianskou kontrolou. V týchto prípadoch nedochádza k anonymným voľbám. V tejto súvislosti sme oslovili prof. Juraja Sterna, kandidáta na post primátora Bratislavy.

Keďže všetko sa začína a končí pri peniazoch, dovoľte mi vytiahnuť prvú otázku rovno z vrecka: Ako vnímate finančnú situáciu Bratislavy?

- Nehovoril by som o peniazoch, ale o ekonomike. Najmä preto, lebo zmeniť

treba celú filozofiu. Ale, keď už ste tak začali, predpokladám, že máte na

mysli sekeru mesta. Vzhľadom na posledný vývoj koruny sa dlh Bratislavy

odhaduje na niečo viac ako štyri miliardy korún. Najmä táto ťarcha núti

každého premýšľať, ako hospodáriť, aby sme tento balvan zlikvidovali.

Kde na to vidíte možnosti?

- Reštrukturalizovať tento dlh by sme mali dokázať čiastočne z domácich

zdrojov, no nevyhnutná bude aj pomoc zvonku. Snažil by som sa časovo

rozložiť tento balast mesta.

Do hry vstupuje aj faktor času. Čo ak sa situácia dramaticky zhorší ? Podobne ako pred časom napríklad v Košiciach, a pohrozí cross-default po slovensky povedané bankrot mesta pre neschopnosť splácať svoje dlhy?

- V našom prípade odmietam podobné katastrofické scenáre. Bratislava je

ďaleko od takéhoto stavu a som presvedčený, že ani nebude. Napriek tomu

opakujem, že kardinálnou

otázkou bude

hospodárenie a ekonomika mesta. Nakladať s majetkom tak, že sa de facto rozpredáva, ako sme toho svedkami doteraz, žiaľ, vo väčšine slovenských miest, je ďalej neprípustné. To tvrdím nielen so znalosťou komunálnej politiky Bratislavy (štyri roky sedím v mestskom zastupiteľstve v komisii pre správu a nakladanie s majetkom

mesta), ale ako člen Slovenskej ratingovej agentúry (SRA), ktorá pravidelne

komplexne analyzuje finančné hospodárenie, ekonomiku, filozofiu, víziu,

manažovanie a vyhodnocuje aj bonitu slovenských miest a obcí. Za dva roky

môjho pôsobenia som mal možnosť dôverne vidieť pod kožu pätnástim

slovenským mestám, takže môžem porovnávať a aj takto získané poznatky

uplatniť v praxi, možno aj v prospech Bratislavy.

Určite nosíte v hlave vlastný strategický plán. Čo by ste spravili ako

primátor okamžite a v ktorých oblastiach by ste chceli byť bežcom na dlhé

trate?

- Ak sa nenahneváte, v tejto etape ešte nedám von svoje know-how lebo tam

smerovala vaša otázka. Ani v športe hráč či tréner neprezradí taktiku pred

finálovým zápasom. Ale ubezpečujem vás, že mám dôkladnú analýzu finančnej

situácie mesta, viem, čo mesto potrebuje a keďže som si vždy zakladal na

tímovej práci, tak kladiem na prvé miesto skutočnosť, že už dnes mám tím

mimoriadne schopných ľudí, ktorí sú ochotní ísť so mnou a svoje vedomosti

dať na prospech tohto mesta. Spolieham sa, že mi pomôžu revitalizovať

ekonomiku Bratislavy.

Je to niečo vyše roka, čo ste prevzali rakúske štátne vyznamenanie

Dvojitý kríž za zásluhy o vedu a umenie prvej triedy. Udeľuje sa len vo

výnimočných prípadoch za zásluhy na poli kultúry, vedy a umenia aj

osobnostiam, ktoré nie sú občanmi Rakúska. V bývalom Česko-Slovensku

prevzal takéto ocenenie ako prvý Slovák profesor Ľudovít Rajter, v

podmienkach samotnej SR patrí primát vám. Z aspektu, ktorý je obsiahnutý v otázke, prezraďte aspoň, kde by ste o pár rokov chceli vidieť našu krásavicu na Dunaji?

- No, určite nie v nejakom verejnom dome. Ale vážne. Nemám krištáľovú guľu,

ale mám vôľu, chuť, elán a aj silu urobiť výrazné zmeny v tomto meste. Také,

aby sa Bratislava (ak mám zostať pri ekonomike) mohla stať mestom, na ktoré

sa dá pozrieť, v ktorom je čo vidieť, a to, čo môžeme ponúknuť, budeme

vedieť aj predať. Na spokojnosť obidvoch strán, samotného mesta, jeho ľudí,

ale aj príležitostných návštevníkov, turistov. Určite si želám, aby ku koncu

môjho volebného obdobia Bratislavčania mohli povedať, že toto je

náš primátor

alebo v ešte lepšom prípade: toto je môj primátor. A úplne

spokojný by som bol, keby som si od mojich detí mohol vypočuť: Tato, sme

na teba hrdí. A pre to urobím všetko. Pôjdem do toho s plným

nasadením. Nebudem sa šetriť, ale nielen pre potlesk, fanfáry či

svetskú slávu, ale preto, lebo mám toto mesto rád. A chcem ho mať, keď nie

čisté, pre začiatok aspoň čistejšie a morálne.

Pôjde to? Problémom Slovenska je predsa korupcia, kde sa točí za

základnou číslovkou šesť i viac núl. A reč je práve o týchto nulách - o

charakterových nulách, ktoré s takýmto niečím narábajú. A to je pliaga

tejto spoločnosti. Nemali by preto do politiky vstupovať bohatí ľudia,

ktorí to berú naozaj ako vyvrcholenie svojej kariéry, a nie ako chodník k

širokým kontaktom, konexiám a cez ne k nemalým príjmom?

- Téza o tom, že do politiky majú vstupovať zabezpečení ľudia, ktorými

nedokáže otriasť mamon peňazí, sa k nám dostala zo Spojených štátov. Žiaľ, v skutočnosti je neraz opak pravdou. V Japonsku ministri tiež nie sú chudáci a objavili sa tam viaceré obvinenia z korupcie. Ani bývalý šéf Európskej komisie Jacques Santer

netrpel biedu, a predsa ho neobišiel škandál. Podstatné je, že musel odísť. Už v starom Ríme platilo: všetko si môžeš kúpiť - je to len otázka peňazí. Počul som aj obnovenú verziu: Každého si môžeš kúpiť - je to len otázka, koľko za to musíš zaplatiť. Bol by som nerád, keby to v našej spoločnosti nadobudlo všeobecnú platnosť. Verím v ľudské hodnoty.

Aj v čistých statočných ľudí?

- Určite, a potvrdím to príkladom z Anglicka. Býval som v susedstve rodiny

audítora. Keď sme sa časom zblížili, spýtal som sa ho, či niekedy

nepodľahne, keď mu niekto chce dať úplatok, aby sa pozitívnejšie

vyjadril o ekonomickej situácii firmy a pod. S prekvapením odpovedal:

Nikomu to doteraz ani nenapadlo. Osobne som na to ani nepomyslel: mám

výborný plat, skvelé spoločenské postavenie, bol by som šialenec, keby

som to všetko riskoval. Prial by som si, keby to niekedy mohol povedať

človek v Bratislave či v hociktorom inom meste Slovenska.

Pri listovaní v publikácii Kto je kto v Československu som vydedukoval, že

v Bratislave žije už štvrtá generácia Sternovcov...

- Áno, a ako vás poznám, poviem vám, čo vás bude obzvlášť

zaujímať. Môj dedo prišiel do Bratislavy v roku 1892. Bol zamestnaný v

tunajšej banke, potom sa stal riaditeľom jednej menšej banky. V knižke, o

ktorej hovoríte, sa tiež píše, že bol aj významným novinárom publikujúcim

v bratislavských novinách a literátom, napísal jednu z prvých kníh v

Československu o burze a význame burzy. Pozornosť aj v zahraničí vzbudila

jeho ďalšia kniha týkajúca sa riešenia svetovej hospodárskej krízy a

návodu, ako ju riešiť. V jeho pozostalosti som našiel korešpondenciu s

takými osobnosťami, ako bol

ríšsky kancelár

a minister zahraničných vecí Nemecka Gustav Stresemann. Možno odtiaľ mám ekonomické gény, možno odtiaľ mám vôľu sa angažovať a byť aktívny a nielen sedieť pri peci a čakať na

vývoj, čo ďalší deň prinesie.

Aj počas tých pár minút spoločne strávených pri príprave rozhovoru pre

Hospodársky denník vás človek musí vnímať ako zdroj pozitívnej energie.

Cítiť, že to s ľuďmi viete. Roky strávené medzi študentmi na pôde

Ekonomickej univerzity v Bratislave z vás nespravili len suchého

kantora, ale blízkeho partnera, s ktorým sa dá komunikovať. Schopnosť

získať si dôveru bude mimoriadne dôležitá aj pri riešení konkrétnych

problémov občanov. Škrtáte jednu zápalku za druhou a provokujete nové a

nové otázky. Spomenuli ste napríklad burzu cenných papierov. Vedeli by ste si reálne predstaviť, že by vznikla nejaká stredoeurópska burza a k tomu ešte

so sídlom v Bratislave? Polohu v trojuholníku Viedeň - Budapešť - Bratislava na to má doslova ideálnu.

- Ak budem môcť k naplneniu tejto myšlienky prispieť, bolo by to veľmi dobré

pre naše hlavné mesto. Posunulo by sa zase bližšie do centra európskeho

diania. A keď ste už tému položili na stôl, prezradím, aké mám osobné

predpoklady, aby som myšlienke v tejto etape aspoň položil zdravé základy.

Jeden bonus k dobru môžem pridať hneď teraz. Myslím si, že spomedzi

kandidátov na primátora Bratislavy som jediný, ktorý hovorí všetkými

jazykmi tohto regiónu. Aktívne hovorím po maďarsky, po nemecky - a iný významný

jazyk (okrem slovenčiny a češtiny) v tomto regióne nemáte. Som proste

typický Prešpurák. A keďže už dlhšie sledujete

moju dráhu,

tak z minulosti viete, že ak ide o presadenie dobrej veci, som pripravený sadnúť si za

jeden stôl s každým. Dokážem rokovať, viem vyjednávať a pri týchto

negociáciách (aby som použil aktuálny slovník) som väčšinou úspešný.

Keď už jazykovo spájame tradíciu s modernou prítomnosťou, dovoľte otázku:

ako by ste zareagovali z primátorskej stoličky, keby ste na stole našli

projekt revitalizácie tej časti starej Bratislavy pod Hradom, ktorá padla

za obeť pri budovaní mostného prepojenia historického jadra s Petržalkou?

- Až veľmi dobre sa pamätám na reakcie môjho otca, Bratislavčana do špiku

kosti, keď sa začali búrať časti Bratislavy okolo Židovskej ulice. Otec

strávil v tomto meste celý život a naučil aj mňa mať toto mesto rád. Áno,

bol nešťastný z prijatého postupu. Pýtate sa však ústami súčasníka. Všetko

sa dá spraviť. Tak, ako cestári dokážu zaplátať diery na cestách, možno sa

pokúsiť aspoň zaretušovať aj tieto smutné diery. Sú však podstatne hlbšie,

ako tie v asfalte. A sú bolestivejšie. Jamu na ceste pocítite v aute,

potrhané stránky v histórii bolia pri srdci. O to je zoceľovanie ťažšie.

Ale, zdôrazňujem, nie som architekt, nie som urbanista a bol by som veľmi

nerád, keby som dostal punc, že všetkému rozumiem, že mám patent na rozum, a

preto do všetkého hovorím. No, ak by ste napríklad vy novinári (ako svedomie

národa a svedomie občanov) takúto otázku nastolili, rád ju ako primátor

otvorím. Jej posúdenie by som však nechal na odborníkov. A keďže stále

zdôrazňujem tímového ducha, aj v tomto prípade by som sa pri rozhodovaní

oprel o analýzy odborných tímov.

O koho sa chcete oprieť pred komunálnymi voľbami. Aj z predbežnej zostavy

sa dá čo-to vydedukovať. Či pôjdete útočiť, alebo vyjdete zo zabezpečenej

obrany.

- Ak mám pokračovať v športovej hantírke, tak pôjde o širokospektrálne

mužstvo. Sú to ľudia z praxe, bánk, finančníctva, z teoretickej i

podnikateľskej sféry. Viete dobre, že som bol štyri roky členom

predsedníctva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), čiže

poznám osobne

všetkých najvýznamnejších podnikateľov, manažérov, ktorí

niečo znamenajú nielen v Bratislave, ale sú osobnosťami ekonomického života

v rámci celého Slovenska. Ako spolupredseda slovensko-americkej akčnej

komisie, ktorej úlohou je napomáhať vstup SR do NATO, za Spojené štáty je

mojím partnerom senátor Wiliam Roth. Členmi komisie sú najväčšie americké

firmy etablované na Slovensku, ako U. S. Steel, Hewlett Packard, Amslico,

Coca-Cola, City Bank, ale aj európske giganty Volkswagen, Siemens, Ľudová

banka, Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a pod. Ak k tomu

prirátame na Slovensku pôsobiaci Slovnaft a ďalšie veľké

domáce firmy,

tak ich predstavitelia rozhodujú o ekonomike SR i jej hlavného mesta. K týmto

ľuďom, obrazne povedané, nemusím klopať. Vchádzam priamo do otvorených

dverí. A to, že s týmito ľuďmi viem rozprávať, že roky udržiavame

priateľský vzťah, tešíme sa vzájomnej úcte a dôvere, to tiež dotvára

goodwill značky Stern.

Bratislava je v tomto smere nateraz aspoň pupok slovenského sveta. Investori, bankári, obchodníci - všetci chcú byť v Bratislave alebo aspoň k nej na dosah. Ako by ste túto absorpčnú schopnosť využili následne v prospech menších firmičiek, obchodíkov, živnostníkov, bez služieb ktorých budete mať okolo seba stále iba ufrflaných a mrzutých Bratislavčanov?

- Zase sme pri peniazoch. Súhlasím, že mesto musí oživiť a vliať ducha malým

a stredným firmám. Dokonca by sme sa mali zamýšľať nad možnosťou vytvoriť

priemyselný park priamo v Bratislave, kde by sme sústredili a etablovali

práve subjekty menšieho, nanajvýš stredného rangu. Mám pripravený projekt,

ako poslanec za časť Bratislava-Nové Mesto som ho už v minulosti (v určitej obdobe) aj ponúkol starostovi.

A?!

- Nestretol som sa so záujmom. Vraj tretí bratislavský obvod nemá na

priemyselný park priestor. Myslím si, že z pozície primátora by sme

vhodnú lokalitu určite vedeli nájsť. Význam priemyselnému parku v

Bratislave neprikladám len kvôli zamestnanosti. Rád by som ho totiž

kombinoval aj so vzdelávaním. Najmä s prípravou tých odborníkov, ktorých

výchovu sme v poslednom období zanedbali. Mám na mysli remeselníkov,

murárov, tesárov - teda to,

čo sa stráca

a čo nám v meste chýba. Od mojej manželky pôsobiacej na Stavebnej fakulte Technickej univerzity viem, že nekvalitné stavebné práce majú svoje korene už na školách. Nedostatok

profesijne kvalifikovaných ľudí nahrádza na stavbách množstvo pomocných

robotníkov z bývalého Sovietskeho zväzu, a to vidieť na odvedenej práci.

Šéf automobilky Volkswagen Slovakia Jozef Uhrík pri ponosovaní sa na

nedostatok vyučených odborníkov nosí v klobúku tri oriešky pre Popolušku:

sníva o tom, aby školy učili a ponúkali hotových majstrov, aby z odborných

učilíšť a priemysloviek vychádzali učni pre automobilový priemysel a do

tretice, aby upravené vysokoškolské osnovy prinavrátili vedu na katedry

vysokých škôl.

- Presne o tom hovorím. Keď ste už spomenuli Jozefa Uhríka, nemôžem

nespomenúť jeho filozofiu prístupu k riešeniu tejto otázky. Načrtnem iba

heslovite, čomu určite tlieskam a čomu by som vedel byť aj ako primátor

naklonený. Vo svete rozohrávajú veľkí hráči svoje globálne partie a darí sa

im aj v prospech ekonomiky menších štátov a menších podnikateľských

subjektov v nich. Združenie priemyselných zväzov SR spolu s vysokými

školami, živnostníkmi, podnikateľmi a SOPK pristúpili k projektu budovania

priemyselného inštitútu. Udiať by sa tak malo na báze Výskumného ústavu

zváračského Bratislava. Jeho privatizácia takto vytvorí základ pre následné

vytváranie vedecko-výskumných inkubátorov malých a stredných podnikov.

Napríklad cez priemyselné a technologické parky. Nielen v Bratislave, ale

následne aj v Košiciach, Žiline, Trenčíne a vo Zvolene, kde sú univerzity

technického smeru. Snahou je ďalej

oživovať vznik

malých a stredných podnikov, aby sme takto išli na zhospodárnenie výrobného procesu a ekonomiky VW, ale paralelne aj v prospech SR a jej hlavného mesta. Preto v

súvislosti s väčším využívaním vedecko-výskumného potenciálu som s

podnikateľskou sférou na jednej lodi, v prípade VW na jednom koni.

Zase sme pri otázke, ako Bratislava dokáže aj v tomto prípade využiť

komparatívnu výhodu v triangli s Budapešťou a Viedňou?

- V súvislosti s týmto projektom som v kontakte s Rakúšanmi a ak budem mať to

šťastie do procesu prehovoriť aj ako primátor Bratislavy, potom to bude

jedna z vecí, ktoré budem chcieť rozhýbať čo najskôr.

Keď už takto rekognoskujeme portfólio vašich potenciálnych politických,

ekonomických, obchodných a podnikateľských spojencov, nedá mi, aby som sa nespýtal na možnú spoluprácu s bratislavským vyšším územným celkom.

- Pána Ľuba Romana poznám ešte od čias, keď sme na ulici spolu hrávali futbal.

Vyrastali sme v jednej štvrti, poznáme sa od detstva a aj keď sem-tam medzi

nami niečo preblesklo, zahrmelo (koniec koncov, vek na to máme obaja), náš

vzťah považujem za bezproblémový. Ale, keď ste ma už vrátili do detstva -

väzby z mladosti považujem za najcennejšie a najdôležitejšie zároveň.

Možno by som sa teraz mohol spýtať aj na spoločné frajerky, no poďme radšej do súčasnosti. Dnes vás oboch jeden spoločný chodníček privádza do

Bruselu, kde Ľubo Roman ako šéf VÚC zriadil prvé oficiálne zastúpenie. To len signalizuje, že aj keby ste si chceli znovu navliecť na seba chlapčenské

nohavice, určite by vám obom už boli priúzke...

- Áno, hovoríme spolu aj na túto tému. Z doterajších diskusií nám vychádza,

že vieme veľmi dobre spolupracovať aj na tomto európskom poli. A určite je

tu, na jednej i druhej strane, vôľa kooperovať. Kanceláriu VÚC v Bruseli

považujem za veľkú vec. Každé hlavné mesto má svoj úrad v Bruseli. Ak sa

budeme

vedieť dohodnúť,

aby aj Bratislava na tom participovala, môžeme to len privítať. Nechcem opakovať známe veci, no využívanie prostriedkov z eurofondov únie bude citeľným elixírom najmä pre regionálne projekty. A tam

Bratislava nemôže chýbať.

A to politické portfólio?

- Som a vždy som bol nezávislý. Všetky aktivity som doteraz vyvíjal ako

nezávislý občan. Stojím na čele takých organizácií ako napríklad Slovenská

spoločnosť pre zahraničnú politiku alebo Paneurópska únia, a to môžete

robiť iba vtedy, ak nie ste členom žiadnej politickej strany. Nezávislosť

je môj status. Áno, na post primátora Bratislavy som nominantom a mám

podporu najsilnejšej politickej strany vo vládnej koalícii (SDKÚ má v

Bratislave dominantné postavenie), v spolupráci s SMK (v Bratislave má 6-percentnú

podporu) a s OKS, o ktorej si napriek slabším percentuálnym preferenciám

myslím, že myšlienkový náboj jej nechýba. Tieto politické strany ma síce v

kandidatúre na post primátora podporujú, ale napriek tomu som presvedčený,

že okrem nich sa nájde aj veľa nezávislých subjektov, ktoré mi v

komunálnych voľbách pridajú hlas. Najmä preto, lebo vnímajú nezávislosť ako

prednosť.

Čo vaša nezávislosť môže znamenať v praxi, z pohľadu občana?

- Chcem obhajovať predovšetkým jeho záujmy. A v komunálnej politike straníckosť

nie je až taká dôležitá. Nechcem na dno potláčať jej význam, ale za

kľúčové považujem to, aby hlava hlavného mesta v každom období úzko a

efektívne spolupracovala s existujúcou vládou. Ak by som sa primátorom

skutočne mal stať, potom komunikácia s vládnou garnitúrou z môjho pohľadu

určite nebude problémom.

Ako vidíte vaše vyhliadky s terajším starostom v Starom Meste Andrejom

Ďurkovským, ktorý sa ukazuje ako najväčší rival pred finálovým duelom?

- Keby som si nezrátal, že mám dobré vyhliadky, tak do takého zápasu

nejdem. Nerád som porazený. Naopak, všetky svoje domáce väzby aj vzťahy

navonok by som chcel využiť v prospech mesta. Mojou obrovskou výhodou je

nezaťaženosť. Neprichádzam úplne zvonka, som už cez

rôzne funkcie

do diania v meste vtiahnutý, ale netrpím na väzby. Nemám záväzky voči nikomu. A to

preferuje každá veľká firma. Nikdy si nepostaví na svoje čelo niekoho zo

svojho stredu. Radšej siahne po nezaťaženom odborníkovi zvonku. Je však na

občanovi, komu dá dôveru. Som rozhodnutý pracovať tak, aby som v prípade

zvolenia túto dôveru nesklamal.

Tibor Bucha