Z PANELOVEJ DISKUSIE

K situácii na trhu informačných technológií

Miro Suvada - švajčiarsky odborník na manažment

- USA, západná Európa a Japonsko dnes zápasia o existenciu. Informačná technológia je pritom jeden z momentov, ktorý značne postihuje svetovú hospodársku krízu.

- Kam pôjdu ceny služieb? Uvediem príklad z Číny. Aj tam je trend dostať sa k najlepšej technológii. Dovozovej, lebo ich vlastné IT produkty zatiaľ nie sú kvalitou so svetom porovnateľné. Ako to však dosiahnuť, ak čínske cenové kalkulácie sú desatinou hodnoty oproti vyspelej konkurencii?

My sme to dosiahli pomocou lokálnych konzultantov. Tzn., že západná cena bola „zmiešanᓠs cenou nami vyškolených lokálnych konzultantov a výsledkom bola obojstranná prijateľnosť.

Peter Borák - KPMG

- Ani pri IT nie je možný ustavičný ekonomický rast. Aj ich vývoj je cyklický. V podstate všetky trhy sa dnes, a západné trhy špecificky, nachádzajú v recesii. Keďže každá kríza má rozuzlenie, dočkajú sa ho aj IT.

- V súčasnosti badať trend, že nadnárodné firmy už s lokálnymi viac spolupracujú ako súťažia. To je z nášho hľadiska. Výraznejšia dravosť sa prejavuje skôr zo strany lokálnych konzultantov. Často je to až agresívny atak na báze cien. Čo napríklad hovorí skúsenosť našich maďarských kolegov, ktorí pomáhali Juhoslávii po konflikte? Boli pre nich drahí. My sme oproti maďarským kolegom možno lacnejší. Čo to znamená? Predsa príležitosť pre generovanie klientov. Zároveň však vznikajú dve dilemy. Prvá, dá sa macošsky správať uprostred vlastnej nadnárodnej firmy? A druhá, ako vlastne chceme, aby tento trh fungoval? Lebo je prirodzené, že každý sa bude chrániť. Dostávame sa tak do stavu, že finančná záležitosť je jedna vec a etika, dohody... je tá druhá.

Aké je teda riešenie? Zväčša povieme, trh ukáže cestu. Potom by bolo dobré, keby sa trh obrátil aj na nás. Ale, bude o nás chcieť vedieť? Bude nás počuť?

Branislav Novák - KPMG

- Okamžité prispôsobenie našich cien cenám v EÚ by mohlo zapríčiniť kolaps. Ako to vidím? Buď firma, alebo celé segmenty budú na isté prechodné obdobie musieť mať svojho regulátora.

Alexander František Zvrškovec - SOFTIP

- Osobne si myslím, že ceny v Európe pôjdu dole a u nás hore. Dôvod je jednoznačný. Vo Švédsku sme napr. v situácii tzv. deflačného kolapsu. Máme dobrovoľné zvyšovanie cien miezd. Dosiahlo sa to kolektívnym vyjednávaním v celej Škandinávii, v Nemecku a v severnej Európe. Nezareagovať na to by znamenalo, že oproti centrálnej Európe nebudeme na Slovensku konkurencieschopní. Vzhľadom na vývoj očakávame, že v horizonte dvoch rokov vznesiete nové požiadavky a chceme byť na ne pripravení.

Jiří Devát - Microsoft

- Je pravda, že priemysel IT prešiel v poslednom období výrazným vytriezvením. To však nemá žiadnu súvislosť s tým, žeby sa tým končili horizonty jeho prínosu pre rozvoj spoločnosti. Sami o sebe napríklad hovoríme, že Microsoft sa takmer pravidelne, každé dva roky, nachádza na okraji priepasti. Buď zachytí nové trendy, alebo zahynie.

- „Vytváranie digitálnej priepasti“. Áno, opticky môžeme nadobúdať pocit, že solventní ľudia si čoskoro budú môcť objednávať cez internet napr. aj lekára a že len solventný človek bude mať z rozvoja IT výhody. Lebo na druhej strane obrovská časť populácie sa k lekárovi vôbec nedostane. To však nie je vina informačných technológií! Tie predsa môžu „digitálnu priepasť“ nielen prehĺbiť, ale aj preklenúť. Aj na to máme rad príkladov. Povedzme „počítače proti bariéram“ - projekt, ktorý späť do pracovného procesu integruje hendikepovaných ľudí. Alebo „centrum včasnej intervencie“, ktoré pomáha riešeniu prevencie kriminálnej činnosti.

Aj pri IT ide o to, ako sa na ne pozeráme: Ako na nástroj alebo ako na cieľ! Ak chceme riešiť a odstrániť ľudský problém, odpoveďou nám bude, čo musíme urobiť. Ak sa však primárne zameriame iba na výsledok, ktorý nemá žiadny iný zmysel, len taký, že sa má objaviť v novinách, tak vtedy sa dostávame do pozície rozdelenej spoločnosti a IT vnímaných ako nástroj zla. Preto zdôrazňujem, že IT sú len nástrojom a dúfam, že ho využijeme len na dobro.

K tomu ešte príklad zo sveta. Ako môžu IT pomáhať rozvoju spoločnosti? India síce nepatrí medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta, ale už dnes má po USA druhý najrozvinutejší softvérový program. Lebo sa rozpoznalo, že táto krajina má talentovaných ľudí schopných produkovať veľmi kvalitný intelektuálny kapitál. Preto tam začali prúdiť investície, ktoré pomohli ľuďom v krajine nielen študovať a pracovať, ale ich doma aj udržať. Z toho je vidieť, že šanca sa nedelí na bohatých a chudobných, ale na múdrych a tých druhých.

Alexander František Zvrškovec - SOFTIP

- Súčasnosť IT, to je niekoľko uhlov pohľadu. Jeden je pre ľudí z brandže, druhý pre ekonómov a tretí pre občanov:

1. Pre ekonómov nie je súčasnosť IT ničím mimoriadnym. Rovnako ako v histórii. Povedzme baníctvo. Keď vzniklo, tak ten, kto trend zachytil, aj zbohatol, kto sa omeškal, prežíval alebo prerobil... Ale baníctvo ako činnosť tu existuje dodnes! Tým istým pohľadom sa dá vnímať lodiarstvo, hutníctvo, rozvinuté strojárstvo... No a v 20. storočí sa objavili rozvinuté informačné a komunikačné technológie. Z tohto uhla pohľadu na tom naozaj nie je nič zvláštne. Iba to, že už nebudeme hviezdou sveta!

2. Aktér z brandže vníma dramatické zmeny. Ale aj pre neho je to len posolstvo, ktoré hovorí, že „v garderóbe“ bude tesnejšie. A že bude treba podstatne precíznejšie „tancovať“, aby sme si nešliapali na mašličky! Čiže tí, ktorí to dokážu, vyhrajú, a tí, čo sa to nenaučia, budú vyradení. Taký je život. Nikto predsa nebude za službu platiť viac tam, kde je rozvinutá konkurencia! Kde najlepší dokáže predávať so ziskom nielen pre seba, ale aj s pridanou hodnotou pre zákazníka. Takže, nič sa nedeje a treba len bojovať.

3. Z pohľadu občana je pohľad možno najdramatickejší. Lebo pochopenie, čo sa vlastne deje, je rozličné aj podľa toho, kde sa na svete nachádzame. V niektorých krajinách prišli na to, že sa treba venovať veciam, ktoré uľahčujú život. V istom historickom čase sa o to usilovali napr. aj knižnice. Sú však aj takí, ktorí tam dodnes nechodia! Preto aj pri IT platí, že ľudia sa „tam“ musia naučiť „chodiť“. O tom je osveta národného obrodenia! Má ukázať, že ak budeš používať internet, tak sa ti bude lepšie žiť. Ak nie, tak lepšie ti nebude!

- Čo je teda dnes dôležité? Politicky zabezpečiť, aby čoraz viac a viac percent ľudí vyskúšalo blaženosť týchto technológií. Ak sa to nedosiahne, tak pre nás, podnikateľov, vznikne riziko, že nebudeme môcť postaviť „armády do priemyselných bojov“, pretože naši „vojaci“ nebudú vyškolení, nebudú mať tieto spôsobilosti. No a jednoducho to tu zanikne. Nič nie je dané! Ani to, že dnes máme Slovenskú republiku, ale že ju budeme mať aj v tisícročnej perspektíve! Ak sa sami nebudeme snažiť, tak to nie je nič

- V prírode prežijú len schopné organizmy. A v ľudstve? Prežije ten, kto pochopí, že počítač potrebuje iba na prežitie. A ten, kto to dnes nepochopí? Zrejme to nepochopí nikdy. Naši ľudia akoby si stále neuvedomovali, že sú ohrození a že kriticky ohrozená je aj ich životná úroveň.

Kde je priestor pre rast podnikového aplikačného softvéru?

Alexander František Zvrškovec - SOFTIP

- Som presvedčený, že v SR je priestor na rast ešte aspoň pre tri, štyri roky. V posledných desiatich rokoch sa venujem možno stovkám podnikov, a tak vidím, že využitie informačných systémov v porovnaní s konkurentmi je katastrofálne nízke. Môj názor je taký, že ak by slovenský manažment nebol raz za mesiac nútený podať na daňový úrad daňové priznanie, tak by sa ani veľmi nesnažil. Stále si nie je vedomý, že to robí pre seba, že v celej štruktúre organizácie distribúcií informácií je sila.

Ak nezabezpečíme v našich podnikoch dostup k informačného systému od vrátnika až k riaditeľovi, tak túto „vojnu“ prehráme! Naši konkurenti majú tiež problémy, ale oni na tomto poli „nekecajú“, oni na ňom robia!

Tí, ktorým sa to podarí, prežijú. A tí, ktorým sa to nepodarí, „spadnú do jamy“. Ten cintorín, tá čierna jama, čaká na každého. Aj tých dnes najlepších. Budú mať ďalší cyklus, keď tam spadnú možno z iného dôvodu. Budú mať napr. najlepší informačný systém, ale nebudú mať k nemu produkt. Nebezpečenstiev je „milión“ a informačný systém je len jeden z nich. Iba jedna dimenzia života v podnikaní. Hoci kriticky mimoriadne dôležitá.

Jiří Devát - Microsoft

- Moja skúsenosť hovorí, že čím ideme vo veľkosti firiem nižšie, tým viac klesá odhodlanie systematicky sa venovať informačným technológiám. Kde ešte neprebehlo reálne nasadenie IT? Sú to účtovné evidencie! Kráčaním po tejto štruktúre hore vidíme, že rad firiem je dobre vybavených. Ale aj tu existujú možnosti. So vstupom zahraničných investorov do slovenských firiem prebieha aj logické kultúrne zladenie týchto firiem. A s tým súvisí aj ich informačné zladenie. Hovorím o obmene aplikačných ekonomických balíkov.

- Práca s informáciou je vo firme kultúrnou premennou. Preto nie je obmedzená. Pochopiteľne, že na ekonomike firma stojí a padá. Podniky primárne nekrachujú na tom, že uviedli na trh svoj výrobok neskoršie. Podstatnejšie je, že na prevádzkovanie svojho podnikania nemajú hotovosť.

Áno, ekonomika je pre fungovanie firmy alfou a omegou. Lenže má rad súvislostí. Ich súhrn, to je už marketing. Preto musia byť všetky informácie prakticky dostupné, ale aj rozumným a efektívnym spôsobom oznamované. Keďže spolu, v jednotnom rámci musia tvoriť vedomosť, skúsenosť..., tak tu je tá obrovská príležitosť prepojenia jednotlivých častí informačných systémov. Tak, aby sa dostupnosť informácií dosiahla naprieč celou firmou.

ODPOVEDE NA OTÁZKY Z PLÉNA

Aká je budúcnosť licencovania softvérových produktov? Budú sa poskytovať ako služba alebo...?

Jiří Devát - Microsoft

- Isté je, že o tom rozhodne trh. Trendy nasvedčujú, že to speje k službe. V období malej rozšírenosti produktu malo jeho priame vlastníctvo určité výhody. Pre poskytovateľa i vlastníka. Dnes sa však situácia mení. IT sa stávajú len jedným z mnohých organických komponentov podnikania ako takého. Preto sa zdá, že nastal pravý čas, aby sa aj softvér premenil z podoby konečného finálneho produktu na službu. Takú, ktorú bude zákazník čerpať práve vtedy a v takom rozsahu, keď ju potrebuje. Môj názor je, že ak zákazníkovi bude vyhovovať, aby sa mu softvér poskytoval ako služba, tak práve takto sa mu bude aj poskytovať. Podotýkam, že časom sa ako služba nebude poskytovať len softvér, ale aj celý rad iných produktov.

Miro Suvada - švajčiarsky odborník na manažment

- Moja prax hovorí, že licencia je len jeden bod, zavedenie systému druhý, akceptovanosť tretí a celá integrácia... to sú ďalšie a ďalšie body. Podstatná je tu otázka: Ako tento balík kryje moje obchodné procesy? Na 100 alebo len na 50 %? Pričom tých zvyšných 50 % si musím doprogramovať. Môj tip znie, tie firmy, ktoré prispôsobujú štandardné balíky podnikovým procesom, tak tie zvyčajne skončia s veľkým debaklom. Avšak firmy, ktoré si nájdu balík kryjúci aspoň 80 % požiadaviek, tak tie budú mať úspech.

- Po druhé, keďže na Slovensku sú mnohé firmy pod zahraničnou kontrolou, z toho dôvodu sa slovenská časť musí napojiť na materskú zahraničnú centrálu. To nie je nič nové, len bežný trend súčasnej globálnej stratégie akéhokoľvek koncernu. Podotýkam to preto, lebo v tomto prípade ste úplne „odľahčení“ zabávať sa na tom, či tá alebo oná licencia stojí toľko alebo toľko. Dôležitejšie je, či vás má kto rýchlo zaučiť, aby ste tento nový systém mohli efektívne používať.

Branislav Novák - KPMG

- V oblasti licencovania mám pozitívnu skúsenosť práve s firmou SOFTIP. S jej produktom PROMETEUS W. Naša firma pri ňom vykonala niečo, čo sa nazýva audit informačného systému. Pomocou takejto služby sme sa snažili doň prevteliť pohľad legislatívy, jej kvality, tak, ako je zosobnený tvorcom produktu. Tzn. nie SOFTIP alebo jeho partneri prichádzali za vami a hovorili: nielen, že vieme implementovať naše superlicencované produkty, ale zároveň ovládame legislatívu... Neprichádzali za vami preto, lebo táto informácia už bola prevtelená do niečoho, čo tvorilo dôveru v samotný produkt. Znamená to, že zákazník dostal s PROMETEUSOM W aj nezanedbateľnú pridanú hodnotu.

Na čo nám budú špičkové technológie, ak nebudeme mať k nim personál? Veď školstvo v tomto smere zaostáva.

Alexander František Zvrškovec

- Niekoľko slov na nízku adaptabilitu manažmentu na Slovensku. Pred tridsiatimi rokmi som zažil podobnú situáciu vo Švédsku. Vtedy som bol ekonomickým riaditeľom úradu zahraničného obchodu. Zistil som, že veľvyslanci, obchodní zástupcovia, manažment z priemyslu... skrátka ľudia v kariére, neovládali nielen počítače, ale ani písacie stroje... Aby sme ich to naučili, boli po desiatkach, spolu s rodinami, povinne vysielaní na školenia do iných krajín. Na štvorročnú systémovú prípravu manažérov. Kto odmietol, stratil zamestnanie.

Rozhodnutie o povinnom doškoľovaní, bez ohľadu na to, koho aká politická sila kryla, ma takmer stálo miesto. Nakoniec zvíťazil pragmatizmus a vedomie, že ak chceme priemyselnú vojnu vyhrať, iné riešenie niet.

Veď si len uvedomte, že niekde mimo pracoviska, napr. v Londýne, sa dozviete, že vás vyhodili z ponukového konania a vy potrebujete reagovať. Sekretárku, pracovných partnerov pri sebe nemáte, ale konať musíte. Rýchlo, presne a účinne. Nie ako vojak, ktorý sa až pod paľbou pustí do čítania príručky na obsluhu guľometu.

Vo Švédsku bola vtedy najväčším problémom „ješitnosť“. Každý z mojich „generálov“ vnímal ako osobnú urážku požiadavku, že nepotrebuje sekretárku, ale že môže písať sám. Vnímali to ako degradáciu. Preto som začal tým, že z radu funkcií som odstránil pomenovanie generálny riaditeľ. Nahradil som ho pojmom výkonný riaditeľ. A to je už o výkone, o operatíve..., za ktorú sa zodpovedá.

Aké zábrany? Ide predsa „len“ o vec! Zákazník je už tu a nemusí čakať. Ak sa ho neujmem ja, tak sa ho ujme konkurencia.

(jag/vmi)