Čo zaujímalo novinárov?

Pre V. ročník medzinárodnej konferencie bola novinkou nielen oblasť riešiaca otázky informatizácie verejnej správy a samosprávy, ale aj prvá prenosová tlačová konferencia, ktorú zabezpečil TTC Telecom. Priamo v hoteli Permon v Podbanskom ju moderoval riaditeľ marketingu spoločnosti SOFTIP Dr. Pavel Vitek a v bratislavskom hoteli Danube mu s moderovaním vypomáhal publicista Dr. Vladimír Dobrovič.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení naznačila nevyhnutnosť informatizácie spoločnosti. V ktorých odvetviach by sa mali IT a IS čo najrýchlejšie zavádzať a uplatňovať?

Ing. Jozef Jurkovič - ORACLE Slovensko:

- Vo všetkých. Na zvýšenie konkurencieschopnosti našej ekonomiky, na podporu podnikania a na boj proti korupcii.

Ing. Alexander František Zvrškovec: - Čo najrýchlejšie ich treba zaviesť do podnikateľského prostredia, verejnej správy a samosprávy. Je to cesta k znižovaniu administratívy v štátnej správe, k jej odbyrokratizovaniu a modernizácii.

Kde badať najrýchlejšie zavádzanie IT?

Francis Veldeman - viceprezident ORACLE: - V Európe je najrýchlejšie rozvíjajúcim sa štátny sektor. Čo mám na mysli? Všetko! Obranu, políciu, školstvo, zdravotníctvo, pošty a pod. Toto na realizáciu nových IT čaká. Očakávania však rovnako vrú, ako aj medzi radovými občanmi.

Podotýkam, že veľkých štátov, takých, ako je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia alebo Španielsko, sa to až tak netýka. Ale všimnime si iné krajiny, napríklad také Grécko a jeho oblasť sociálneho zabezpečenia. Povedzme dôchodky. Do dedín ich voľakedy roznášali poštári. A dnes? Aj tam už idú elektronicky.

V pobaltských štátoch sa dnes môžete prostredníctvom internetu aj vzdelávať. Takto môžete vyštudovať aj vysokú školu a získať za štúdium diplom.

V Nórsku sa elektronicky podávajú napr. už aj daňové priznania. Pozrime sa na to inak a hneď vidíme 400-tisíc nových používateľov internetu. Pozoruhodné je, že Nóri to dokázali zrealizovať za menej ako šesť mesiacov.

To sú konkrétnosti. Z hľadiska výkonnej moci je však veľmi dôležité stanovenie si priorít. Teda to, čo obsahuje jej programové vyhlásenie! No a po druhé, musí tu byť aj vôľa. Keďže prioritou vašej vlády je aj vstup do EÚ, dá sa z jej strany očakávať tlak, aby sa všetky otázky, teda aj dosiahnutie určitej úrovne internetizácie, realizovali.

Na čo nám je vstup do EÚ, ak potom vzápätí ubudne na Slovensku vlastných projektov? Z čoho budeme platiť nástup takéhoto importu? Veď sa pozrite z okna a zistíte, že tretina Slovenska je vidiecka krajina...

Francis Veldeman - viceprezident ORACLE: - Prečo by sme mali ísť na tejto informačnej vlne? Nič vám nebráni, aby ste to nerobili. Ak sa však chcete pripojiť k spoločnému trhu, tak slovenská vláda bude musieť akceptovať niektoré predpisy, ktoré tam platia. Mnohé sa pritom zakladali od roku 1953 Rímskou dohodou. Výsledkom je voľný pohyb kapitálu i pracovnej sily.

O 14 mesiacov bude platiť pravidlo, že 25 % všetkých projektov na verejné obstarávanie sa musí uskutočniť cez internet. Bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nepáči. A o niekoľko rokov, v roku 2006, to bude už 100 %.

Aby ste však mohli realizovať informačnú spoločnosť, tak z EÚ budete dostávať finančné prostriedky. Z daní jej občanov. A teda aj odo mňa. Zdôrazňujem to preto, lebo nie je v duchu princípov spoločnej Európy peniaze dostávať, ale projekty nerealizovať.

Pozrime sa na to isté cez priemysel. Predpokladajme, že nebudete robiť nič. A SR vstúpi na spoločný trh. Vláda si bude musieť počítače zaobstarať. Minimálne pre štátny aparát. Znamená to, že všetci zahraniční dodávatelia budú mať právo zúčastniť sa na verejnej súťaži na ich dodanie. Čo to znamená pre slovenských výrobcov? Ak budete chcieť konkurovať a využívať aj takéto možnosti, tak si ich musíte zadovážiť. Z podstaty, ktorú dnes Slovensko má, sa síce dá žiť. Ale nie dlho!

Ako je to so vzťahom spoločnosti SOFTIP a Ministerstva spravodlivosti SR o neoprávnenom rozmnožení dodaného softvéru?

Ing. Alexander František Zvrškovec - SOFTIP: - Nevnímame to ako politickú otázku. Len ako nedovolené rozmnoženie produktu. Preto sa k akémukoľvek naznačovaniu, žeby sa použitím systému mimo kontroly autora korupčne prerozdelili prípady v slovenskom súdnictve, SOFTIP nebude vyjadrovať.

Po zistení nedovoleného rozmnoženia SOFTIP požiadal MS SR o vysvetlenie udalosti. MS SR zatiaľ nemalo z nejakého dôvodu čas nám odpovedať. K dnešku sa u nich nachádza už tretia právna urgencia. Ak nedôjde k odpovedi, tak dôjde k žalobe a k právnemu vysvetleniu. Viem, žalovať MS SR je nepríjemné, ale... Dokonca neviem, či sa na MS SR nachádzajú aj nejaké iné žaloby, ale ak sú, tak my môžeme byť jednou z nich.

K politike informatizácie na Slovensku. Tvrdíte, že vláda nemá do budúcnosti vytvorený nejaký rámec. Lenže v programovom vyhlásení sa zaviazala, že informatizácia patrí medzi najdôležitejšie sektory, ktoré sú podmienkou pre vstup do EÚ. Ďalej, existuje aj konkrétne rozpracovaný návrh na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, podobný sa bude spracúvať na ministerstve školstva...

Ing. Alexander František Zvrškovec - SOFTIP: - Konštatovanie, že niečo je dôležité, je len proklamácia, len pocit. Chýba nám vyjadrenie operatívnej schopnosti a rozdelenie informačnej politiky na jednotlivé sektory zodpovednosti. Pozrime sa napr. na ministerstvo práce, sociálnych... Rozdelím ho na tri oblasti. Prvou je starostlivosť o nezamestnaných..., druhou je oblasť práce... a treťou oblasť dôchodkového zabezpečenia a penzijnej reformy.

Začnem s penzijnou reformou. Vláda proklamovala, že je za zavedenie individuálneho účtu pre každého občana SR, ktorý si chce ušetriť na penziu. Avšak takýto krok je možný iba vtedy, ak existuje nejaký informačný systém, ktorý dokáže individuálne odsledovať odovzdávanie financií na tento účet, dokáže zabezpečiť kontrolný systém využitia prostriedkov a tiež dlhodobo sledovať, čo sa na tomto účte deje. Vláda takýto systém nemá a nemá o ňom ani predstavu. Vláda, podľa nás, má ochotu, že s tým treba niečo robiť.

K oblasti nezamestnanosti. Tí, ktorí si vybrali podporu v nezamestnanosti a nezamestnajú sa, dostávajú o trochu nižšiu sociálnu podporu. Pre budúcnosť vláda navrhuje, že títo ľudia budú mať určité pracovné povinnosti v každej obci. To však znamená, že vláda ohrozí pracovné príležitosti pre tých malých podnikateľov, ktorí dnes, a teraz ma nechytajte na slove, zametajú ulice, „šróbujú“ žiarovky atď. Znamená to, že k dnešným šiestim nezamestnaným pribudnú napr. ďalší dvaja, ktorí túto činnosť vykonávali dosiaľ. Kam smerujem týmto príkladom? K tomu, že takéto niečo si vyžaduje obrovskú sledovanosť. Čo sa vlastne s prostriedkami na sociálnu podporu deje? Realizáciu takto myslených opatrení vláda v žiadnom svojom programe nemá. Zdôrazňujem, že hovorím o ministerstve, ktoré má najvyšší rozpočet!

Máme tomu rozumieť tak, že vláda schválila nejaké programy, ktoré sa týkajú informatizácie, má na to aj vyčlenené prostriedky, ale všetko, čo urobila, má len na papieri a nekoná?

- Nie, vláda ani nemala možnosť konať, ja nekritizujem, že nekoná. A to, či má alebo nemá finančné prostriedky, ukáže čas. Čo hovorím je, že vláda vo svojom programovom vyhlásení nemá program informačnej stratégie. Taký, ktorý by bol sledovateľný voličmi. Pre nás, ako segment trhu informačných technológií, by bol aj kvantifikovaným trhom ponuky, na ktorom môžeme postaviť svoje vlastné programy. To vláda nemá! Má iba želanie. Byť krajší, lepší, rýchlejší... Nehovorí už ako a za aké peniaze.

Ing. Jozef Jurkovič - ORACLE Slovensko: - V plnej miere súhlasím s pánom Zvrškovcom, že programové vyhlásenie obsahuje len akúsi deklaráciu ochoty. V podstate aj to je už dosť. Je to tam, a teda môžeme len dúfať, že to pôjde dobrým smerom.

Ako by mohla vláda uľahčiť malým podnikom dostupnosť k informačným technológiám?

Ing. Alexander František Zvrškovec - SOFTIP: - Možností, overených skúseností... je niekoľko. Všimnime si, že hospodársky výsledok malej firmy je u nás podrobovaný úvahe. Vykážem zisk, odvediem daň a nič za to nedostanem. Skúsme to otočiť. Tak ako aj inde vo svete. Pochopme, že boj proti čiernej ekonomike by mal byť ústrednou otázkou. Presvedčujme, že dosiahnuť zisk nie je kriminálne. Dosiahnime, že podnikateľovi nebudeme zdaňovať tie peniaze, ktoré vloží zo zisku firmy do IT. Ale musí ich vykázať. Takéto niečo je hlboko motivačný prvok.

Napr. vo Švédsku máme zákon, že ak si rodina kúpi počítač, tak si ho môže odrátať z daňového základu. Taká je švédska štátna politika. Najskôr si zarobte, ale mi vaše peniaze nechceme. Chceme len to, aby ste šli týmto smerom. Čo je tu to najdôležitejšie? Predsa signál od vlády, že by bola rada, keby ste v budúcnosti robili práve to a to.

(vmi)