Taký neporiadok som nevidel

Odborníkov z Hydrostavu by bola škoda nezachrániť

Včera sme stručne priblížili osud bývalej pýchy slovenského stavebníctva, bratislavského Hydrostavu, ktorý je už niekoľko mesiacov v konkurze. Výška záväzkov úpadcu dosiahla v polroku 2002 sumu 1,6 mld. Sk. Okrem Slovenskej konsolidačnej, Slovenskej poisťovne, Národného úradu práce, Všeobecnej zdravotnej poisťovne sú medzi veriteľmi aj bankové domy. Je veľkou škodou, že Hydrostav, ktorý v čase rozkvetu mal až 12-tisíc zamestnancov, dnes končí. Firmu dokázali „šikovní“ manažéri doslova vytunelovať a napríklad len počas mája a júna tohto roka sa podľa prezidenta Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska (ZPPS) Ivana Čarnogurského, „stratil“ hmotný investičný majetok v hodnote 400 mil. Sk. Preto veritelia a konkurzní správcovia podniku rokovali,

ako pomôcť

tomuto bývalému lídrovi slovenskej ekonomiky. V tejto súvislosti sme s úvodnou otázkou, či je Hydrostav skutočne doslova rozkradnutý, oslovili správcu konkurznej podstaty Hydrostavu JUDr. Jozefa Bolješíka: „Nepoužil by som termín doslova rozkradnutý, pretože je to komplikovanejší problém, ale skutočne došlo k úkonom, ktorými sa majetok Hydrostavu podstatne zmenšil. Preto sme urobili viaceré právne úkony a podali niekoľko podnetov aj na Generálnu prokuratúru a rozporujeme prevody niektorých majetkov.“ Medzi zainteresovanými však prevláda názor, že ani v tomto prípade sa „tunelárom“ nič nestane, pretože dvaja vrcholní predstavitelia bývalého manažnentu sa dlhodobo zdržujú v zahraničí. Predstavitelia ZPPS považujú konkurz vyhlásený na Hydrostav za

ozdravný krok

pre podnik. ZPPS ešte pre vyhlásením konkurzu apeloval, aby sa v konkurznom konaní sústredil hlavný dôraz na obnovu podniku a nie na jeho rozpad, čiže rozpredanie závodov a objektov, ako aj hnuteľného majetku. Preto v septembri správca konkurznej podstaty prenajal časť majetku spoločnosti, ktorý je vhodný na stavebnú výrobu spoločnosti HDS Bratislava, ktorá vznikla spojením bratislavskej s. r. o. ZIPP a Karloveskej obchodnej a rozvojovej spoločnosti Bratislava. Je tento krok v súlade s cieľom obnoviť „hydrostavácku“ produkciu? J. Bolješík k tomu okrem iného uviedol: „Skutočne je v súčasnosti pripravená dohoda o prevádzkovaní Hydrostavu ako takého s tým, že združenie HDS je pripravené na fungovanie. V zmluve o prenajme im dávame k dispozícii stredisko Vlčie Hrdlo, pretože by bolo neskonalou škodou nevyužiť špičkový

odborný potenciál

pracovníkov bývalého Hydrostavu. Podobne vyvíjame úsilie, aby aj ďalšie kolektívy, ktoré mám pod správou, boli schopné fungovať. Darí sa nám dokonca pôsobiť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.“ Správca konkurznej podstaty je skúsený právnik, ktorý pozná prax nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Stretol sa s takouto nepochopiteľnou „tunelárskou“ praxou niekde? Odpoveď JUDr. J. Bolješíka znie: „Môžem jednoznačne potvrdiť, že s takouto situáciou, že za vytunelovanie firiem sa nikomu v princípe nič nestane, som sa vo svete ešte nestretol. Takýto neporiadok a v takomto rozsahu, ako aj v prípade Hydrostavu, nikde v civilizovanom svete nemôže existovať.“

Jozef Kunik