Vysoký dlh oslabuje rast

V najnovšej ekonomickej prognóze sa Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pozerá na politickoekonomický vývoj v kandidátskych krajinách bez zbytočného prikrášľovania. Za hlavnú brzdu výraznejšieho ekonomického rozvoja označila nedodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Vlády kandidátskych krajín (týka sa to Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska) totiž svojím nehospodárnym prístupom vedú svoje krajiny k čoraz hlbšiemu zadlžovaniu. Takýmto spôsobom vytvárajú nežiaduci tlak na menovú politiku a brzdia ekonomický rast. OECD preto znížila svoj odhad rastu ekonomík spomínaných štyroch najvážnejších kandidátov na vstup do Európskej únie (EÚ). Vo všetkých týchto krajinách ohrozujú nadmerné rozpočtové výdavky aj fiškálnu stabilitu, ktorá je však základnou podmienkou na vstup do Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a prijatie jednotnej európskej meny. Ako uvádza OECD, nie príliš hospodárne narábanie s verejnými zdrojmi je aj dôsledkom príliš rozšafných predvolebných sľubov.

Slovensko sa síce zatiaľ teší najvyššiemu rastu hrubého domáceho produktu spomedzi týchto krajín, vláde sa však doteraz nepodarilo podporiť tvorbu nových pracovných príležitostí a uspokojivo znížiť rozpočtový deficit. Ťahúňom rastu ekonomiky bol v predchádzajúcich dvoch rokoch najmä silný domáci dopyt, slovenská ekonomika tak rástla citeľným tempom aj napriek tomu, že svet bojoval s ekonomickou stagnáciou. Deficit bežného účtu však hrozivo narastá, čo pre ekonomiku nie je dobré. Podľa OECD sa však dá očakávať oživenie exportu, čo by sa mohlo pozitívne prejaviť aj na raste HDP. Vďaka rastu exportu by sa mal postupne zmierňovať vysoký deficit zahraničného obchodu a k poklesu by malo dôjsť aj v počte nezamestnaných.

Jednou z najdôležitejších úloh, s ktorou sa bude musieť vláda podľa OECD popasovať, je redukcia rozpočtového deficitu. Tým by centrálnej banke rozviazala ruky pri ďalšom znižovaní kľúčových úrokových sadzieb. To by mohlo pomôcť hospodárskemu rastu. Podľa OECD bude veľmi dôležité, ako sa nová vláda zhostí svojej úlohy zreformovať systém sociálnej pomoci a sociálneho zabezpečenia. Úspešné zavŕšenie reformy by zvýšilo atraktívnosť práce a zároveň znížilo by negatívny tlak na rozpočet. OECD je rozhodne za ďalšie pokračovanie procesu privatizácie. Ďalším odpredajom štátnych aktív by totiž podľa organizácie zvýšilo celkovú efektivitu hospodárstva a do krajiny by pritiahlo nové kapitálové investície.

OECD očakáva, že miera inflácie na Slovensku bude v budúcom roku výrazne rásť, a to pod tlakom deregulácie administratívne určovaných cien.

Ivana Sedliaková

Prognóza hlavných ukazovateľov

2002 2003 2004

Reálny rast HDP (v %)

Slovensko 4,3 3,7 4,3

Česká rep. 2,5 3,3 3,6

Maďarsko 3,1 4,1 4,0

Poľsko 1,2 2,5 2,9

Eurozóna 0,8 1,8 2,7

Ročná miera inflácie (v %)

Slovensko 3,5 8,8 8,5

Česká rep. 2,1 2,5 3,1

Maďarsko 5,4 5,2 4,2

Poľsko 2,1 2,5 2,7

Eurozóna 2,4 2,2 2,0

Miera nezamestnanosti (v %)

Slovensko 19,0 18,7 18,2

Česká rep. 7,4 7,4 7,4

Maďarsko 5,5 5,3 5,3

Poľsko 19,7 20,4 20,0

Eurozóna 8,3 8,5 8,3

Zdroj: OECD