SLOVENSKO PRIDANOU

Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko dostali včera v Prahe pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Lídri NATO schválili aj rad záväzkov a opatrení, ktoré majú alianciu prispôsobiť novým bezpečnostným hrozbám vrátane modernizácie armád a navýšenia finančných prostriedkov na obranu.

V komuniké Severoatlantickej rady sa uvádza, že prístupové rokovania s pozvanými krajinami sa začnú okamžite „s cieľom podpísať prístupové protokoly do konca marca 2003 a ukončiť proces ich ratifikácie v takom čase, aby sa pozvané krajiny pripojili k aliancii najneskôr na summite v máji 2004“. Počas tohto obdobia mieni aliancia budúcich členov čo najviac zapájať do svojich aktivít a ďalej ich podporovať v príprave aj prostredníctvom Akčného plánu členstva. NATO očakáva, že dostane od pozvaných krajín „časové harmonogramy reforiem“, v ktorých treba pred vstupom dosiahnuť ďalší pokrok. Aliancia pochválila za vynaložené úsilie aj nepozvaných kandidátov: Albánsko, Macedónsko a Chorvátsko, bližší termín prípadného ďalšieho rozšírenia však neuviedla.

Lídri NATO schválili ďalej aj balík opatrení, ktorý má alianciu prispôsobiť novým bezpečnostným hrozbám a zachovať jej opodstatnenosť v systéme medzinárodnej bezpečnosti. Dohodli sa na vytvorení sily rýchleho nasadenia a zjednodušení veliteľských štruktúr. Schválili novú vojenskú koncepciu boja proti terorizmu a členské štáty sa zaviazali ku konkrétnym zlepšeniam a k modernizácii svojich armád. Krajiny NATO prijali podľa komuniké „pevné a špecifické politické záväzky“ na zlepšenia v oblasti chemickej, biologickej a jadrovej obrany, vzdušného prieskumu terénu, komunikačných systémov, bojovej efektívnosti vrátane presného navádzania zbraní, i v ďalších sférach. „Všetky aspekty týchto pražských záväzkov uplatníme čo najrýchlejšie. Prijmeme potrebné kroky na zlepšenie našich schopností v uvedených oblastiach,“ prisľúbili členské štáty NATO. Toto úsilie by malo podľa komuniké zahŕňať špecializáciu, zmenu priorít i navýšenie finančných prostriedkov.

„Rozšírenie Severoatlantickej aliancie o sedem nových členov Rusko vníma pokojne, pretože nie je členom NATO, nechce do aliancie vstupovať a situácia sa pre Rusko nemení ani z vojenského hľadiska,“ vyhlásil včera v Moskve ruský minister obrany Sergej Ivanov a dodal: „Znepokojuje nás len situácia s krajinami Pobaltia. Hlavný problém je v tom, že pobaltské krajiny nie sú signatármi Zmluvy o obmedzení ozbrojených síl na hraniciach.“ Jeho názor korešponduje so včerajším písaním ruskej tlače. Denník Kommersant je dokonca ešte optimistickejší a označuje pražský summit za zlomový vo vyše 50-ročnej histórii NATO. Ako zdôrazňuje, aliancia nielen rozhodne o rozsiahlom rozšírení, ale prehodnotí aj svoju obrannú doktrínu: Rusko prestáva byť hlavnou hrozbou a stáva sa ňou medzinárodný terorizmus. Na tieto pozitíva ako dôkaz životaschopnosti aliancie poukazuje aj rakúsky Der Standard, zároveň však odhaľuje aj pesimistický pohľad: „Pesimisti s obľubou hovoria, že reforma NATO prichádza neskoro a priepasť medzi Európou a USA je už príliš hlboká. Pád východného bloku, a tým aj zánik vážneho protivníka len urýchlil rozhodnutie americkej vlády - a to ešte pred Bushovým nástupom - vydať sa na samostatnú cestu. Udalosti 11. septembra 2001 snahy Američanov po samostatnom konaní ešte zintenzívnili.“ Noviny súčasne vyslovujú názor, že priepasť medzi Amerikou a Európou porastie aj z finančných dôvodov - kým Američania budú na obranu vydávať ročne 350 miliárd eur, ich 17 európskych partnerov dokázalo „zozbierať“ na tento účel približne 160 miliárd eur. O tejto priepasti medzi USA a európskymi spojencami svedčí aj opätovné odmietnutie Nemecka podieľať sa na prípadnej vojne v Iraku. „Na vojenskej intervencii sa nezúčastníme,“ bez okolkov uviedol včera v Prahe nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Pre nezhody okolo Iraku pritom americký prezident George W. Bush vypustil z pražského programu bilaterálne stretnutie s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom.

Francúzsky Le Figaro sa zamýšľa nad ďalším aspektom rozšírenia. „Vojenský prínos novoprijatých krajín bude zanedbateľný. Dokonca ani Poľsko, Česká republika a Maďarsko, ktoré do NATO vstúpili pred tromi rokmi, ešte stále nie sú na potrebnej výške. Rozhodnutie pozvať nové krajiny do NATO je politické, nie vojenské,“ tvrdia noviny. Predstavitelia pozvaných krajín sa však v pre nich veľký a slávnostný deň - pochopiteľne - nezaťažovali chmúrnymi myšlienkami. „Je to pre nás historická správa. V prvom rade to znamená ukončenie nespravodlivostí z minulosti,“ povedala pre TASR lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová. „Vraciame sa do rodiny slobodných, nezávislých a demokratických národov,“ uviedla. Slovinský prezident Milan Kučan vyhlásil, že včerajšie rozhodnutie NATO je dobrou správou pre jeho krajinu a obyvateľov, zatiaľ čo český prezident Havel hovoril o znovuzjednotení Európy. Najkurióznejšie svoju spokojnosť vyjadril estónsky premiér Mart Laar, ktorý dodržal prísľub z minulého roka, že si oholí svoju plavú bradu, ak NATO ponúkne členstvo pobaltským krajinám.

V optimistickom duchu sa niesli aj reakcie členských krajín NATO. „Rozšírenie posilní alianciu, ktorá je naším najdôležitejším spojencom, a oživí ducha NATO,“ vyhlásil prezident USA George Bush. Generálny tajomník NATO George Robertson sa zmienil aj konkrétne o SR: „Pozvanie toľkých kandidátov jasne naznačuje ich výrazný a dostatočný pokrok... Preto je Slovensko považované za krajinu, ktorá pridá aliancii hodnotu.“

Protesty odporcov NATO včera v Prahe do našej uzávierke prebiehali v pokojnom duchu, takže bezpečnostné opatrenia sa ukázali ako dostatočné. V tomto smere bolo zaujímavým detailom, že americké stíhačky, ktoré počas summitu NATO strážia český vzdušný priestor, prinútili v stredu večer pristáť lietadlo kazašského ministra obrany pre chýbajúce povolenie.

(TASR, by)