Vzostup nie je ľahké udržať

Kroky centrálnej banky ovplyvňujú exportnú schopnosť

Celosvetová recesia neobchádza ani európske priemyselné kruhy. Nemecké firmy nepriamo potvrdzujú pretrvávajúce ťažkosti intenzívnou snahou znižovať náklady. Niektoré výroby sa likvidujú, iné akcionári presúvajú do ekonomicky rentabilnejšieho východoeurópskeho prostredia. Možno najmä zásluhou toho priemyselné kruhy na Slovensku môžu konštatovať, že ekonomika výrobných odvetví slovenského priemyslu nabrala priaznivý kurz a od vlaňajška pretrváva. Ešte nie sú, pochopiteľne, známe definitívne výsledky za rok 2002, no priaznivo vychádza už porovnanie vývoja rastu rokov 2001 a 2000. Produkcia priemyslu vzrástla o 7,2 %, tržby z priemyselných činností o 8,5 %, mesačná produktivita práce z pridanej hodnoty o 12,5 % a objem vývozu o 11,2 %. Väčšina ekonomických ukazovateľov tohto odvetvia nabrala pozitívny kurz vývoja. Tržby v strojárstve rastú v tomto roku oproti roku 2001 o 12,4 % a pridaná hodnota o 14,7 %, produktivita práce o 13 %, vývoz o 6,6 %. Ekonomické a odbytové problémy niektorých výrobných podnikov však poznamenali aj vývoj zamestnanosti, ktorá medziročne klesla o 0,5 %. Odborníci napriek tomu zdôrazňujú, že kým posledné roky odvetvie produkovalo každoročne stratu (napríklad v roku 1998 prevýšila 10 mld. Sk), v roku 2000 bol hospodársky výsledok pred zdanením 3,8 mld. Sk a v roku 2001 dosiahol už 8,9 mld. Sk. Medzi rozhodujúce

ziskové oblasti

priemyselnej spracovateľskej výroby patril predovšetkým automobilový priemysel. Vďaka tomuto sektoru sa konkurencieschopnosť strojárstva vyvíja zo všetkých odvetví spracovateľského priemyslu SR najlepšie. Kým podľa analýz ministerstva hospodárstva ešte v roku 1997 bolo iba 17 % vyvážanej produkcie schopnej konkurovať aj pokiaľ ide o kvalitatívne ukazovatele, posledné tri roky sa tento podiel zvyšoval a v ostatných dvoch rokoch sa okolo 60 % produkcie dokázalo presadiť na zahraničných trhoch práve zásluhou vysokej kvality, ktorá sa dostáva na úroveň Európskej únie. Vývoz odvetvia strojárskeho priemyslu výrazne smeroval do krajín EÚ s rastúcim podielom zo 65,8 % v roku 1997 v objeme 46,2 mld. Sk na 83 % v roku 2001 v objeme 152,4 mld. Sk. Do krajín CEFTA tento podiel klesal z 32,8 % v objeme 23,1 mld. Sk na 15,8 % v objeme 23,1 mld. Sk na 15,8 % v objeme 29 mld. Sk. Do Kanady, Japonska sa v roku 1997 vyviezlo 1,4 % v objeme 1 mld. Sk a v roku 2001 iba 1,1 % v objeme 2,1 mld. Sk. Najvýznamnejším obchodným partnerom strojárskeho priemyslu

bolo Nemecko

so 41,9-percentným podielom v objeme 29,4 mld. Sk v roku 1997 a v roku 2001 s podielom 42,6 % v objeme 78,2 mld. Sk. Druhým najsilnejším obchodným partnerom bolo Taliansko, ktoré z podielu 4,6 % v objeme 3,2 mld. Sk v roku 1997 dosiahlo v roku 2001 podiel 13,5 % v objeme 24,8 mld. Sk. Tretím najväčším obchodným partnerom bolo Česko, kde sme vyviezli v roku 1997 za 25,5 % v objeme 17,9 mld. Sk a v roku 2001 už iba 8,7 % pri znižujúcom sa objeme 16,0 mld. Sk. Ďalšími významnými obchodnými partnermi boli Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko a Belgicko. V tomto smere kapitáni slovenského priemyslu pozorne sledujú kroky NBS. Ak bude pokračovať posilňovanie koruny, exportná schopnosť priemyselnej sféry sa citeľne oslabí, naopak, ak sa prijmú kroky, ktoré korunu „udržia na uzde“, môžu si aj slovenskí vývozcovia pevnejšie udržať konkurencieschopnosť na svetových trhoch.

Tibor Bucha