Chce viac činov

Klopanie na rozum i svedomie

V EÚ sa neplánuje podľa päťročníc. Možno by to príliš pripomínalo sovietske metódy. V Berlíne 1999 sa europolitici rozhodli fungovať podľa šesťročných finančných rámcov. Už takzvaná Agenda 2000 bola okrem iného kostrou pre finančné a ekonomické fungovanie únie v období rokov 2000 až 2006 a v roku 2006 sa pripraví (už aj za prítomnosti nových členov únie) agenda na obdobie 2007 - 2013. V roku 2000 sa únia na svojom summite v Lisabone však odvážila aj na časovo dlhšiu, desaťročnú stratégiu. Dala si záväzok, že už v roku 2010 zamáva bielou vreckovkou tak USA, ako aj Japonsku a iným priemyselne rozvinutým krajinám, ktoré nielenže dobehne, ale aj predbehne a stane sa najvýkonnejšou ekonomikou na svete. Tento ďalekosiahly ambiciózny plán, ktorý v podstate odzrkadľuje ekonomický potenciál EÚ, mal byť tým správnym stimulom pre reformy zabezpečujúce hospodársky rast. Od Lisabonu uplynuli už dva roky a predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi nepriamo dáva najavo, že ciele o svetovom prvenstve zostávajú a možno aj zostanú iba víziami.

Prodi tento týždeň dôrazne apeloval na šéfov štátov a vlád EÚ, aby pristúpili k zásadným hospodárskym reformám v spoločenstve, ak chcú, aby sa únia priblížila k svojim cieľom. Poukázal na to, že túžba stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejším hospodárskym blokom sveta sa nezrealizuje od rečníckeho pultu vlád a kritizoval, že po slovách je iba málo konkrétnych činov. Nie je tajomstvom, že v zásuvkách kancelárií odborných ministrov už dlhý čas ležia rôzne návrhy uznesení, ktoré by po uvedení do praxe nesmierne uľahčili život európskym podnikom. Tým podnikom, od ktorých sa očakáva oživenie ekonomického rastu. Politická jednota EÚ ešte neznamená aj jednotu v myslení, a tak v dôsledku krátkozrakých záujmov niektorých členských krajín (bližšia národná košeľa ako eurokabát?) sa blokujú práve tie rozhodnutia, ktoré by boli prínosom pre európske hospodárstvo.

Podľa Prodiho by sa prioritne a bez zbytočných slov mali uskutočniť potrebné reformy najmä v doprave, vo vytvorení spoločného trhu finančných služieb a v sektore energetických trhov. V rámci energetiky treba pripomenúť, že najmä Francúzsko, jeden z hnacích motorov únie, najviac odmieta zrušenie monopolného postavenia plynárenských a elektrárenských podnikov. Paríž síce deklaruje, že nie je proti úplnému otvoreniu energetického trhu, chce však zabezpečiť, aby sa tak nestalo unáhlene a príliš rýchlo. Väčšina krajín EÚ však chce čo najskôr plne liberalizovaný európsky trh plynu a elektrickej energie aj napriek odmietavému postoju Francúzska do roku 2005. Predseda EK vyhlásil, že s príslušnými opatreniami nemožno čakať do marca 2003, keď sa uskutoční ďalší hospodársky summit spoločenstva. Podľa neho silné signály dôvery treba vyslať smerom k hospodárstvu a obyvateľstvu čo najskôr.

Dôležitým faktorom na zabezpečenie podmienok rastúcej euroekonomiky je vytvorenie podporných mechanizmov. Sem nesporne patrí zjednodušenie a presadzovanie práva spoločenstva. A tu sa ukazuje dvojaký meter EÚ. V súvislosti s nadmerným úsilím stredo- a východoeurópskych kandidátov do EÚ implementovať európsku legislatívu. Ako pikantéria, ale s horkou príchuťou, totiž pôsobia Prodiho slová, podľa ktorých ho „znepokojuje rastúci počet zákonov EÚ, ktoré členovia nezavádzajú do vlastného právneho systému v podobe, v akej ich (na úrovni EÚ) sami prijali“. A bez rešpektovania vlastných pravidiel Prodiho klopanie na rozum a svedomie eurolídrov bude ako ten povestný hrach na stene.

Iaromír Novák