Oprávnené záujmy

Veritelia sú znepokojení. Snažia sa vytvoriť „pevnú základňu na presadzovanie oprávnených záujmov majiteľov argentínskych štátnych dlhopisov. A nemusím hádam vysvetľovať, aká vážna je situácia, keď sa vo finančnom svete používajú slovné spojenia typu „pevná základňa“ či „oprávnené záujmy“. To v hre musí byť pekný balík peňazí. Ibaže Maríu Rosu Gomézovú to už nemusí zaujímať. Šesťročná Argentínčanka mala šesť rokov a hmotnosť deväť kilogramov, keď 11. novembra zomrela v Tucumane na severozápadne Argentíny na následky hladu.

A jej príklad, bohužiaľ, nie je ojedinelý. V krajine, ktorú ešte pred desaťročím vyzdvihovali ako najlepšieho žiaka Medzinárodného menového fondu, za necelý týždeň zomrelo na podvýživou osem detí vo veku od deviatich mesiacov do šiestich rokov. Tisíce ďalších hladujú. Aby irónia bola väčšia, ako poznamenáva Le Monde, v 37-miliónovej Argentíne v súčasnosti zaznamenávajú rekordné úrody obilnín, umožňujúce vyživiť 300 miliónov ľudí. Čiže potravín by aj bolo, no nie sú peniaze na ich nákup. Počas takmer päťročnej recesie zástupy Argentínčanov zostali bez práce a ceny sa na druhej strane prudko zvýšili. Chudoba len za posledný rok stúpla o 40 percent.

Minulý týždeň kríza vkročila do novej fázy, keď Buenos Aires po prvý raz nezaplatilo Svetovej banke úverovú splátku vo výške 800 mil. USD, nazbieralo peniaze len na 80-miliónové úroky. Preto nastal aj spomínaný rozruch medzi veriteľmi, ktorý zrejme ešte viac prehĺbi nedôveru o posunie krajiny do ešte väčšej mizérie. Niečo naozaj treba robiť. Súčasný vývoj je neprijateľný tak pre majiteľov argentínskych dlhopisov, ako aj samotných Argentínčanov. Ale čo skôr?

Ak sa na krízu pozrieme čo i len z trochu ľudského hľadiska, jej najboľavejším bodom a prvou prioritou by predsa mali byť zbedačení Argentínčania. Možno to pôsobí pateticky, nepragmaticky, ba dokonca aj trochu anarchisticky, ale podľa mňa aj deti ako María Rosa Gomézová majú svoje „oprávnené záujmy“.

Rastislav Boldocký