Obdobie výluk sa už skončilo

Vychovať železničiara nie je maličkosť, chce to však čas

Územie, na ktorom sa nachádza obec Plaveč, bolo kráľovským revírom. Už v druhej polovici 13. storočia postavili hrad, ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť proti vpádu Tatárov. Samotná obec vznikla následne usadením strážnych hliadok plavcov, ktorí pochádzali z Poľska. Železničný úsek Prešov - Plaveč je časťou severojužného koridoru, ktorý spája cez naše územie baltické prístavy s Jadranským morom. Prvé elektrické rušne sa na tejto trati objavili len nedávno, v roku 1997, keď sa elektrifikoval 56-kilometrový úseku Prešov - Plaveč, aj keď koľajisko v Orlove, ktoré patrí pod Plaveč, zelektrifikovali až v ďalšom roku. „Tento rok bol už v tejto oblasti väčší pokoj v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi, keď sme riešili problémy na trati Prešov - Plaveč, ktoré zapríčinila spätná trakčná cesta. Mali sme veľa výluk, pretože kvôli unikaniu bludných prúdov sa zvárali koľajnice,“ spomína prednosta Železničnej stanice v Plavči Milan Tančák a dodáva: „Dnes už môžeme povedať, že tento problém je vyriešený. Momentálne pracujeme na najhoršom úseku trate pri zastávke Ďurková, kde mimoriadne komplikácie

narobil zosun

telesa dráhy. Hrozilo tu dokonca odstavenie dopravy, avšak v súčasnosti sa spevňovacie a rekonštrukčné práce zaobišli bez narušenia plynulosti železničnej dopravy. Len pred niekoľkými týždňami sa na trati Plaveč - Muszyna ukončili veľké výluky. Počas nich sa robila rekonštrukcia a spevňovanie oporného múra pri obci Čirč, ktorý bol zvetraný a posunutý zosuvom svahu. Výluky sa pritom koordinovali s ďalšími výlukami na trase Skalité - Zwardoň.“ Keďže poveternostné podmienky na severe Šariša sú v zime častokrát veľmi nepriaznivé, v Plavči s obavami očakávajú spustenie zabezpečovacieho zariadenia pre dispečerské riadenie na trati Prešov - Plaveč. Pracovalo sa tu na obnove železničného zvršku, priecestí, priepustov, vysielačov a ďalších technických zariadení. Práce sú už takmer v cieli, žiaľ termín ukončenia a spustenia tohto moderného zariadenia domáci ešte nepoznajú. Veria však, že to bude v dohľadnom čase a že

množstvo snehu

a zima tomu nebudú prekážať. Napriek dennodenným problémom na trati v budove Železničnej stanice Plaveč vládne pracovná pohoda. Tridsaťpäťročná, dnes už zrekonštruovaná budova zastrešuje viacero pracovných zložiek, bez činnosti ktorých by pohraničná priechodová stanica nefungovala. Okrem železničiarov tu nájdeme aj cudzineckú políciu, colníkov, Ústredný karanténny ústav poľnohospodársky a Pohraničnú veterinárnu stanicu. Dokonca tu sídlia aj poľskí železničiari, a to dvaja agenti a dvaja vozmajstri, ktorí preberajú tovarové zásielky po technickej a prepravnej stránke. „Bez spolupráce a dobrých medziľudských vzťahov by sme tu pokojne nenažívali a ja to považujem za našu prednosť. Dovolím si tvrdiť, že naše vzťahy s kolegami z poľských železníc sú nadštandardné. Dobrá spolupráca a kontakty nielen vedenia, ale aj ostatných zamestnancov železničných staníc Plaveč a Muszyna, nám častokrát pomáhajú pri riešení spoločných problémov,“ zdôrazňuje prednosta stanice. Pohraničná priechodová stanica v Plavči a jej 54 zamestnancov sa dnes okrem novej fasády, strechy a okien môže popýšiť aj novou dlažbou na peróne. Vyzerá to tu

omnoho lepšie,

ako keď bol tento rozsiahly priestor pred budovou vysypaný štrkom. Aj keď staničné priestory pre zamestnancov a aj čakáreň pre cestujúcich nie sú najútulnejšie, hlavne vďaka dedičstvu socialistickej architektúry, dominuje tu poriadok, čistota a teplo. Pred dvoma rokmi budovu stanice napojili na obecný vodovod, takže konečne už majú pitnú vodu. Minulý rok im priniesol ďalšiu vymoženosť, ktorou je automatický náhradný elektrický zdroj z trakčnej meniarne. Je to nepochybne krok vpred, pretože častý výpadok prúdu im spôsoboval nemalé problémy. Okrem toho pred rokom dokončili v stanici aj kanalizáciu a pochváliť sa tiež môžu čističkou odpadových vôd. Železničiari v Plavči sú spokojní aj so zmenou prevádzkovateľa jedálne a bufetu a v neposlednom rade aj s upravenými prevádzkovými priestormi a hygienickými zariadeniami. „Chýba nám novelizácia smernice M 36 o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov. V porovnaní s veľkými problémami je to maličkosť, ale keď nemáme zimnú obuv a dostatok nepremokavých plášťov, veru to

vie sťažiť prácu

nejednému signalistovi, ktorý aj v snehu a za dažďa zabezpečuje chod výhybiek. Podľa súčasne platných predpisov mu zimná obuv nepatrí,“ poťažkáva si Milan Tančák. Plavčania by vo svojej vynovenej staničnej budove uvítali ešte plynovú kotolňu, aby im po každej dodávke čierneho uhlia neostávali na fasáde znečistené plochy. A ako hodnotí prednosta stanice dôsledky transformácie železníc pre železničiarov v Plavči takmer po roku fungovania po novom? „Podľa môjho názoru sme hneď v januári pochopili, že naším najväčším a spoločným cieľom je mať čo najviac najlepších výkonov a následne aj prostriedkov. A keďže rozdelením nikto zo zamestnancov neprišiel o prácu, nebola tu situácia kritická. Vedeli sme sa dohodnúť na priestoroch a dokonca ani s výpočtovou technikou, keďže bola na slušnej úrovni, nebol väčší problém. Ťažkosti nám trochu spôsobilo zvládnutie novej techniky, ktorá bola pre mnohých novinkou, ale dnes je to už za nami.“ Vychovať železničiara, ktorý bez problémov môže pracovať na prechodovej železničnej stanici, nie je maličkosť, veď zvládnuť všetky potrebné pracovné procesy, to si vyžaduje určitý stupeň profesionality a zodpovednosti. V Plavči sú už všetci ozajstnými profesionálmi, a preto si pre všetkých železničiarov prednosta stanice Milan Tančák želá dosť výkonov, aby mal každý prácu a preprava bola rýchla a bezproblémová.

Jozef Kunik