|
|||||||||||||||||
Pondelok 25.Novembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Koľajnice zvyšujúce rýchlosťMultimodálne koridory pre strednú a východnú Európu Do roku 2006 by mali Železnice SR (ŽSR) investovať do rozvoja železničnej infraštruktúry 39,8 mld. Sk. Hlavným cieľom modernizácie tratí, tvoriacich súčasť multimodálnych koridorov, je dosiahnutie traťovej rýchlosti 160 kilometrov za hodinu (km/h). V súčasnosti totiž iba 8,4 % tratí ŽSR z celkovej dĺžky 3661 km vyhovuje rýchlosti 120 km/h a 17,9 % rýchlosti 100 km/h. Do roku 2006 sa uvažuje o úseku Bratislava - Žilina, ktorý je súčasťou koridoru č. V, aby sa jeho spojením s koridorom číslo VI na trase Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň dosiahlo prepojenie Sever - Juh. Po stanovenom termíne bude modernizácia pokračovať v úseku Žilina - Košice a následne v tretej časti z Košíc do Čiernej nad Tisou. Na úseku Bratislava - Púchov sa dosiahne maximálna rýchlosť 160 kilometrov, z Púchova do Košíc 120 km a kde to miestne pomery dovolia aj 140 km/h. Z Košíc do Čiernej nad Tisou bude tiež možné dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. Nižšia traťová rýchlosť sa ponechá len v náročných úsekoch, ktoré by si vyžadovali neprimerané zvýšenie investičných nákladov. V rámci modernizácie sa vykonajú aj ďalšie úpravy staníc a zastávok, napríklad predĺženie koľají v staniciach, mimoúrovňové prístupy na nástupištia, vybudovanie mimoúrovňových krížení železnice s pozemnými komunikáciami, bezbariérové prístupy a podobne. Na modernizáciu piateho koridoru, ktorého slovenská časť je dlhá 536,3 km, plánujú ŽSR využiť aj prostriedky z fondu ISPA. Príspevok Európskej komisie na trať Bratislava - Rača - Trnava sme získali vo výške 50 % oprávnených nákladov, čo predstavuje 58, 4 mil. EUR. Aj na úsek Trnava - Piešťany sme spracovali žiadosť na získanie finančnej podpory z fondu ISPA. V tomto úseku sa uvažuje so začiatkom realizácie v druhej polovici roka 2003. V prípade trate Piešťany - Nové Mesto nad Váhom bol termín určený na druhú polovicu roka 2004. Do sústavy takzvaných krétskych koridorov patria na území Slovenska trate, spadajúce pod koridor číslo IV: Kúty - Bratislava - Štúrovo; koridor číslo V: Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou; koridor číslo VI: Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň; koridor číslo IX: Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa/Čierna nad Tisou. Na spresnenie trás multimodálnych koridorov pre oblasť strednej a východnej Európy došlo na II. paneurópskej konferencii ministrov dopravy na Kréte v marci 1994 a III. paneurópskej dopravnej konferencii v Helsinkách v roku 1997. (jk) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |