Mzda pri okamžitej výpovedi

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca mám nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov? Zahŕňa sa táto náhrada mzdy do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného do jednotlivých verejnoprávnych inštitúcií?

- Podľa § 69 Zákonníka práce môže zamestnanec skončiť pracovný pomer okamžite, ak

1. podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,

2. zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.

Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ide o tzv. prekluzívnu lehotu, teda po jej uplynutí zaniká právo zamestnanca okamžite skončiť pracovný

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Vymeriavacím základom zamestnanca na určenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (§ 16 ods. 1 a ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a od 1. 1. 2002 aj na poistenie zodpovednosti za škodu je

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, ako aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Rovnaké platí aj na účely zdravotného poistenia (§ 13 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako aj na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 59 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) s výnimkou náhrady mzdy plynúcej z neplatného rozviazania pracovného pomeru, ktorá sa v týchto prípadoch do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca taxatívne nevymedzuje, či sa „náhrada mzdy poskytnutá za výpovednú dobu dvoch mesiacov“ do vymeriavacieho základu na účely nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, zdravotného poistenia, ani príspevku na poistenie v nezamestnanosti nezahŕňa.

Možno však konštatovať, že „náhradu mzdy poskytnutú za výpovednú dobu dvoch mesiacov“ v žiadnom prípade nemožno považovať za príjem za vykonanú prácu a na základe tejto skutočnosti, podľa môjho názoru sa z „náhrady mzdy poskytnutej za výpovednú dobu dvoch mesiacov“ poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí.

Pracovala som na okresnom úrade a dňa 30. 9. 2002 som skončila pracovný pomer podľa § 161 zákona č. 312/2001 Z. z. (o štátnej službe). Od 1. 10. 2002 som odišla do starobného dôchodku. Zaujíma ma, či sa na mňa vzťahoval § 76 ods. 5 ZP, pretože zákon č. 312/2001 Z. z. pri prvom skončení pracovného pomeru neupravuje poskytovanie odchodného a zamestnávateľ mi ho ani nevyplatil.

- V prípade, ak ste pracovný pomer na okresnom úrade podľa § 161 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov skončili od 1. apríla 2002 najneskôr do šiestich mesiacov, teda vo vašom prípade ste si 1. októbra 2002 podali žiadosť o poskytovanie starobného dôchodku, patrila vám náhrada mzdy vo výške päťnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.

Vzhľadom na to, že vám nevznikol štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, váš pracovný pomer na okresnom úrade do 30. septembra 2002 sa podľa § 162 citovaného zákona spravoval predpismi platnými do 31. marca 2002, čiže podľa starého Zákonníka práce (zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý inštitút „odchodného“ neupravoval.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že vo vašom prípade ustanovenie § 76 ods. 5 nového Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) nemožno aplikovať. Z toho dôvodu pri prvom skončení pracovného pomeru vám nárok na vyplatenie odchodného nevznikol a postup vášho zamestnávateľa bol správny a v súlade s platnou právnou úpravou.

JUDr. Z. Macková, PhD.