Splnili intervencie svoj účel?

Pokles úrokových sadzieb posilňovaniu koruny asi nezabráni

Zajtra uplynú presne dva týždne od chvíle, keď Národná banka Slovenska (NBS) vytiahla do boja proti „príliš silnej korune“. To, čo najvyšší predstavitelia našej centrálnej banky už dlhšie sľubovali, sa nakoniec stalo skutočnosťou. Počas troch dní od utorka do štvrtka (od 12. do 14. novembra) v niekoľkých vlnách NBS zasiahla priamymi intervenciami na devízovom trhu a snažila sa slovenskú menu dostať z jej historických maxím oproti euru (41,15 SKK/1 EUR). Aj keď presné čísla, ktoré banka použila na intervenciu, budú známe až začiatkom decembra v Menovom prehľade, analytici a obchodníci odhadujú použité prostriedky (nakúpené devízy) okolo 500 mil. EUR. Splnili tak posledné intervencie NBS svoj účel?

Aj keď sa v prvý deň intervencií objavili názory, že zásah centrálnej banky bol úspešný, nasledujúce dni poukázali na pravý opak. Len v utorok NBS podľa odhadov dílerov nakúpila devízové prostriedky v hodnote okolo 200 mil. EUR. Koruna sa po zásahu najprv oslabila, neskôr sa však mierne posilnila. Takáto situácia sa opakovala aj v nasledujúcich dvoch dňoch. Nakoniec v piatok (15. novembra) centrálna banka prišla s nečakaným riešením - znížiť svoju základnú úrokovú sadzbu až o 1,5 bázického bodu. Hoci už v stredu Peter Ševčovič, riaditeľ menového úseku NBS, povedal, že „nevylučuje ani zmenu úrokových sadzieb“ s cieľom podporiť účinky intervencií, trh však zníženie až o 1,5 percentuálneho bodu nepredpokladal. Pavol Kruk, díler Istrobanky, minulý týždeň pre Hd napísal: „Kým v pondelok sa deväť- a dvanásťmesačné depozity kótovali na úrovni 7,25 - 7,55 %, v piatok sa už nachádzali na hladine 6,70 - 7,00 percenta. Aj to vypovedá o tom, že trh zásah NBS očakával, ale nie až s takou razanciou.“ Dôvodom bude zrejme predpokladaný vývoj inflácie v budúcom roku.

Vzhľadom na zvyšovanie regulovaných cien sa budúci rok predpokladá zvýšenie cenovej hladiny o 8 až 9 %. Tento nárast spolu s pokračujúcim nepriaznivým vývojom zahraničnoobchodnej bilancie znižovanie úrokových sadieb príliš nepodporuje. Ešte koncom októbra, keď koruna oproti euru dosahovala úroveň 41,5 SKK/1 EUR, guvernér NBS Marián Jusko upozornil, že očakávaný nárast inflácie v roku 2003 obmedzí priestor na zmeny v úrokových sadzbách. O dva týždne neskôr NBS „podporila účinky intervencií“ znížením sadzieb o 1,5 percentuálneho bodu.

Niektorí ekonómi rozhodnutie centrálnej banky o úrokových sadzbách považovali za unáhlené. Ján Tóth, analytik ING Bank, uviedol, že NBS uprednostnila krátkodobý cieľ (stabilný výmenný kurz koruny) pred dlhodobým (stabilita cenovej úrovne - inflácia). Vo svojej správe napísal: „...NBS sa odkláňa od svojej menovej politiky cieľovania inflácie a priveľký dôraz kladie na výmenný kurz. Tým znižuje signalizačnú hodnotu svojho úrokového nástroja a dáva veľmi malú váhu na infláciu ako oficiálny cieľ menovej politiky.“ Podľa neho k zastaveniu posilňovania koruny je potrebná väčšia úprava sadzieb 1,5 percentuálneho bodu, ktorá by však nekorešpondovala s vývojom inflácie. Úrokový diferenciál (rozdiel sadzieb u nás a napr. v eurozóne) je aj po znížení stále veľký, čo sa v strednodobom horizonte odrazí v silnejúcej korune.

Intervencie spolu so zmenou úrokových sadzieb nesplnili svoj účel, ak primárnou úlohou centrálnej banky bolo zvrátenie súčasného „posilňujúceho“ trendu slovenskej meny. Ak však úlohou NBS bolo dostať korunu nad prípustné pásmo 41,5 SKK/1 EUR, tak sa jej tento cieľ načas podarilo uskutočniť. Pozoruhodné na tom je len to, že centrálna banka nechala korunu pred zásahom pod prípustným pásmom (41,5 SKK/1 EUR) viac ako týždeň (od 4. do 12. novembra).

Marcel Laznia