PRED JEDNOTKOU IS

Peter Kasalovský

Pozvanie SR do NATO takmer všetci aktéri domácej politickej scény prijali s nadšením. Vydýchli si, že sme sa dostali na vzdialenosť jedného kroka tam, kde sme už mohli byť nejaký ten rok. Je totiž fakt, že touto pozvánkou bola potvrdená naša prijateľnosť, a najmä stabilita, taká dôležitá pre hospodársky a celkový rozvoj.

Realitou však je, že od pozvania z pražského summitu prejde viac ako rok, kým sa staneme de iure členmi NATO. Spolu s ďalšími šiestimi štátmi sme dostali takpovediac punc stability, a tým aj vizitku pre možných investorov zo zahraničia. Nič to však nemení na tom, že máme viac ako dosť domácich problémov.

Patríme medzi najmenej známe štáty v samotnej Európe a nehovoriac už o svete. Akoby sme boli stále v tieni buď minulosti, alebo súčasnosti. Kedy-tedy sme viditeľní pozitívami, ale najmä pozíciami v najrôznejších prieskumoch renomovaných inštitúcií. Riešiteľnými, ale vytrvalo nedostatočne riešenými javmi.

Podľa nezverejneného zahraničného výskumu sme v takej korupčnosti medzi trojicou najsilnejších spomedzi postkomunistických štátov a možno aj v celej Európe. Prirodzene, že nie je výtvorom najširších vrstiev obyvateľstva, ktorých praktický život veľmi-veľmi silno dehonestuje, ale z bezmedznej dravosti chorej „elity“.

Pozvanie do NATO nemálo občanov vníma ako veľkú príležitosť na posilnenie štandardnosti vo vnútorných vzťahoch a osobitne funkčnosti práva vo všetkých rovinách. Pokiaľ sa v tomto nepohneme radikálne a s konečnou platnosťou k efektívnym riešeniam, čo je viac ako výzva, tak nezažehnáme možnosť byť slabými a „trpenými“.

Čas pre domáce nadšenie a zahraničné pochvaly sa rýchlo skončil. Aj keď to nedošlo niektorým politikom, tak je tu čas plnenia sľubov, a teda „veľkého upratovania“. V našom ovzduší je totiž viac ako dosť najrôznejších vírusov vrátane tých životu nebezpečných a rezistentných na doterajšie terapie a medikamenty.

Ten fakt, že aj v iných štátoch šarapatí a kedy-tedy zožne bohatú úrodu korupcia alebo miernejšie povedané chamtivosť, majetníctvo s aroganciou - s neúctou k štátu, jeho zákonom a vôbec k občanom, je vskutku nedôležitý. Pochopme, že nositelia korupcie sa postarali o také schradnutie štátu, že je zrelý na JIS-ku.

Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte je len dôsledok a vládou videné riešenie zachovania štátneho života. Azda sa štát a všetky jeho orgány, teda aj mestá a obce pozviechajú natoľko, aby skončili svoju, obrazne povedané, práceneschopnosť a na cestách svojej finančnej výživy likvidovali napichnutých parazitov.

Sme vyciciavaní, ale, našťastie, že aj v našom priestore sa potvrdzuje prítomnosť pudu sebazáchovy. Pomaly sa prebúdza v rezortoch spravodlivosti aj vnútra, a, dúfajme, že takmer prebudení sa riadením osudu nestanú hltačmi na každom milimetri štátneho života ponúkaných tabletiek na spanie či na ružové videnie.

Boli (a či sú?) vládne garnitúry, ktoré vyhlasovali, že im ide o čisté ruky, teda o hygienu na európsky spôsob. Neuspeli, lebo nemali záujem uspieť, a koketovali s diablikom, ktorý má vždy a všade v ponuke „vyvolenosť“ k pôžitkárskemu a bezstarostnému životu za protiprávne a teda nezákonné konanie na škodu väčšiny.

Peter Kasalovský