Oslavovať je luxus

Je štvortýždňová dovolenka, na ktorú má podľa Zákonníka práce každý zamestnanec (5 týždňov pre toho, kto odpracoval viac ako 15 rokov) luxusom? Na takto položenú otázku iste prikývne nejeden zamestnávateľ. Najmä, ak k dovolenke pripočíta štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja, ktoré alebo chýbajú v pracovnom výkone, alebo stoja zamestnávateľa poldruhanásobok bežnej mzdy. Výmera dovolenky, ako ju stanovuje Zákonník práce, je v súlade s medzinárodnými normami, teda s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132, podľa ktorého musí byť minimálna výmera aspoň tri týždne, no najmä so Smernicou Rady EÚ z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch organizácie pracovného času (93/104/ES). V nej sa v článku 7 hovorí, že každý pracovník má mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 4 týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a jej poskytnutie, tak ako to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy alebo prax. Na margo praxe v štátoch Európskej únie treba dodať, že v rámci kolektívneho vyjednávania sa stanovujú značne rozsiahlejšie výmery dovoleniek. Nemecká odborová centrála „verdi“ napríklad vyjednala 30-dňovú dovolenku, čo predstavuje 6 týždňov, švajčiarska Comedia 5 týždňov, resp. 6 pre tých, ktorí dosiahli 49 rokov veku. V priemere to v rámci celej Európskej únie predstavuje asi 26 pracovných dní, čo je nepochybne v protiklade s tým, ako málo si dovolenky užívajú Japonci a Američania.

V medzinárodnom porovnaní dovoleniek je Slovensko niekde uprostred, blížime sa k Európskej únii, ktorej členom sa onedlho máme stať. Rozhodne to neznamená, že nemáme viac pracovného voľna ako prospieva produktivite a efektívnosti našej národnej ekonomiky. Sú tu totiž ešte štátne sviatky a dni pracovného pokoja, kde - aspoň čo sa týka Európy - s 15 dňami jednoznačne vedieme prím. Švajčiarom stačí na sviatky 7, Maďarom, Poliakom a Holanďanom 8, podobne radi ako my oslavujú len Gréci, pričom o deň menej si dožičia Portugalci a 13 sviatočných dní si doprajú Rakúšania a Česi. Ak naša vláda hľadá možnosti naplnenia štátneho rozpočtu, možno by tiež mohla skúsiť prepočítať, čo strácame počas voľných dní, ktoré iba čo narušia pracovný rytmus, nevraviac o tom, že naši občania veľmi často ani nevedia, z akého dôvodu získali deň voľna. Napríklad 24. december je voľným dňom iba v ČR a u nás, 6. januára (na Troch kráľov) sa nepracuje okrem SR len v ďalších 6 krajinách, pričom medzi nimi nie je ani Nemecko, ani katolícke Írsko. Fond pracovného času má teda v rukách štát. Nemal by prikazovať sviatky, ktoré pre väčšinu občanov v skutočnosti sviatkami nie sú.

Zuzana Krútka