Ropa určuje stav ekonomiky

Svetová ekonomika stojí a padá na energii. Jej dostatok stimuluje hospodársky rast a naopak nedostatok spôsobuje jeho spomalenie. Aj keď dnešná veda pozná veľké množstvo prostriedkov získavania energie, už takmer celé storočie je určujúcou komoditou v tomto smere ropa, hoci jej podiel z roka na rok klesá.

Dôkazov o tom je v minulosti, ale aj v súčasnosti stále veľa. Keď napríklad v 70. rokoch svet postihli ropné šoky, uvrhlo to vyspelé krajiny do najväčšej hospodárskej recesie od skončenia druhej svetovej vojny. Aj dnes príliš volatilné ceny „čierneho zlata“ neprospievajú dlhoočakávanému oživeniu ekonomiky USA, ktorá je už 18 mesiacov v recesii.

Závislosť medzi hospodárskym rastom a ropou môžme pozorovať aj na základe celkovej spotreby tejto komodity. Podľa zdrojov spoločnosti BP z celkovej svetovej spotreby v roku 2001, ktorá predstavovala 75 mil. barelov denne (jeden barel = 159 litrov), najviac pripadá na región Severnej Ameriky (30,4 %), konkrétne USA (25,5 %). Za Severnou Amerikou nasleduje starý kontinent (22 %). Spolu tak vyspelý sever v minulom roku spotreboval viac ako polovicu (52 %) vyťaženej ropy. Ak zarátame aj spotrebu Japonska, tak to predstavuje takmer 60 % (!).

Na jednej strane je tu síce spotreba, na druhej strane sú však zásoby nevyťaženej ropy. Na svete je dnes k dispozícii 1,05 bil. barelov ropy, ktorá sa dá bez väčších nákladov okamžite ťažiť. (Do týchto zásob nie sú zahrnuté napr. dechtové piesky, ktoré sú veľkou, ale nákladnou zásobárňou ropy.) Ak by svet denne spotrebúval konštantne 75 mil. barelov, tak by dnes známe zásoby vystačili takmer na 40 rokov. (Za posledných 20 rokov sa však celosvetová spotreba zvýšila približne o 25 %.)

Podiel vyspelých krajín, ktoré spotrebujú ročne okolo 60 % všetkej vyťaženej ropy, je na celkových dnes známych zásobách necelých 8 %. Viac ako 65 % všetkých ropných rezerv je situovaných na Stredný Východ. Z nich najviac okamžite dostupných má hlavný člen OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) Saudská Arábia (25 % svetových zásob). Na druhom najväčšom nálezisku (10,7 %) v tomto regióne sedí iracký prezident Saddám Husajn. Približne na rovnakej úrovni v rezervách je Kuvajt (9,2 %), Spojené arabské emiráty (9,3 %) a Irán (8,5 %).

Aj keď podiel vyspelých krajín na spotrebe ropy sa za posledných 20 rokov znížil o 3 percentuálne body, „čierne zlato“ stále ostáva životodarnou tekutinou súčasnej svetovej ekonomiky. Kto má k nej prístup, podporuje svoj hospodársky rast a zvyšuje svoju životnú úroveň.

Marcel Laznia