Konkurovať sa žiada kvalitou

Sýty (Európan) hladnému (Slovákovi) neverí

Ekonomika Slovenska má v porovnaní s kondíciou ekonomiky Európskej únie len polovičné bicepsy. Ak by sme v roku 2003 dosiahli štvorpercentný rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, v roku 2036 by sme sa mohli priblížiť z terajšej 47-percentnej na 70-percentnú úroveň únie. Pri 5 percentách by sa približovací proces skrátil na rok 2021 a pre večných optimistov dodajme, že 6-percentný rast HDP by nás priblížil k EÚ na dosah v roku 2015. Inak povedané, pri ročnom raste národného bohatstva na jedného obyvateľa Slovenska o 6 % dosiahneme priemernú úroveň únie o štvrťstoročie, podobne ako Írsko, ktorému dve desaťročia členstva v EÚ a poskytnutá finančná pomoc pomohli k terajšej doslova dravej ekonomickej prosperite. Stále však odborníci vychádzajú zo základného predpokladu, že vlády na Slovensku vytvoria rámec a podmienky na reštrukturalizáciu hospodárstva, najmä rozhodujúcich priemyselných odvetví. Žiaľ, situácia v roku 2000 a čiastočne i vlani bola ako-tak priaznivejšia preto, lebo hospodársky rast bol založený na externom dopyte. Doterajšia diskusia nad vládnym návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003 však príliš nenahráva načrtnutým rozvojovým úvahám. Naopak. Výrazná redukcia výdavkov väčšiny odvetví, cenové dosahy zvýšenia dolnej sadzby DPH a k tomu prirátané vplyvy zvyšovania cien energií, cestovného atď., obmedzia našu kúpyschopnosť. Očakávané dvoj- až trojnásobné prekročenie 8,8-percentnej inflácie počas roka situácii určite nepomôže. Exministerka financií Brigita Schmögnerová pripomína, že v roku 1999 analogické opatrenia

mali za následok

spomalenie hospodárskeho rastu o 2 %. Trvalo dva roky, kým rast HDP dosiahol prijateľnejšiu úroveň, aj to len prijateľnejšiu v zmysle našich domácich intencií, a nie so zreteľom na reálne potreby nášho dobiehania európskeho rýchlika. Ak by sme zobrali na porovnanie ako „etalón“ znížený rast v EÚ z 2,9 na 1,8 %, tak v roku 2003 zníženie dopytu väčšiny slovenských domácností nebude kompenzovaný výraznejším exportom slovenských podnikov. Dosahy drahšej energie, tepla a plynu evidentne zvýšia náklady, zároveň znížia exportnú konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Prinesie to spomalenie hospodárskeho rastu nielen v roku 2003, ale čoraz viac odborníkov pripúšťa, že aj v roku 2004. Celkové daňové príjmy do rozpočtu sa znížia, vláda si už dnes takto pripravuje

horšiu pozíciu

a reči o ozdravení ekonomiky vyznievajú ako zbožné želania bez reálneho základu. Šetrenie na nesprávnom mieste sa ukazuje skôr kontraproduktívne, najmä s ohľadom na naše integračné snahy, ktoré politici spoza rečníckych pultov deklarujú aj v dňoch pracovného pokoja. Podľa analýzy, ktorú si nechalo vypracovať ministerstvo hospodárstva, vyplýva, že konkurencieschopnosť vývozu odvetví priemyselnej výroby SR ako celku nedosahuje ani priemernú úroveň konkurencieschopnosti vývozu tých istých odvetví priemyselnej výroby vyspelých štátov EÚ. Odborníci hovoria o štyroch základných skupinách:

Segment 1 - naše exportujúce podniky dokážu úspešne konkurovať kvalitou. Tento segment je cieľovým pre všetky krajiny, zabezpečuje aktívnu bilanciu zahraničného obchodu.

Segment 2 - deficit konkurencieschopnosti, výrobky tohto segmentu stratili cenovú konkurencieschopnosť na trhu, sú dôsledkom vyšších výrobných nákladov.

Segment 3 - úspešná cenová konkurencia, ide o úspešnú cenovú konkurenciu vtedy, ak nedochádza k nepriaznivému ekonomickému vplyvu z nízkej ceny u výrobcov.

Segment 4 - oblasť štrukturálnych problémov, výrobky tohto segmentu narážajú na výstupné bariéry. Sú oblasťou štrukturálnych problémov, ktoré vyžadujú buď zásadné inovácie, alebo zmeny výrobnej štruktúry. Podiel vývozu SR na

všetky teritóriá

dosahuje v 1. segmente úspešnej konkurencie kvalitou len 30,2 %, kým vo vyspelých krajinách je to viac ako 60 % (Nemecko 68,3 %). V 3. segmente konkurencie cenou je podiel vývozu v SR 41,8 %, vo vyspelých štátoch pod 20 % (Nemecko 14 %). V 2. segmente konkurenčne deficitnom podiel vývozu dosahuje za Slovensko 5 % a vo 4. segmente štrukturálne problémovom, žiaľ, až 23 %. Náplasťou na ubolené srdce slovenskej ekonomiky je konštatovanie, že výrobky, ktoré boli konkurenčne úspešné kvalitou a cenou (1. a 3. segment) v rozhodujúcej miere vyviezol drevospracujúci priemysel. Bola to najmä celulóza, papier a výrobky z papiera, nábytok z dreva, korku a slamy. Ak zostaneme len pri doterajších úvahách nad štátnom rozpočtom do roku 2003 a rokov budúcich, potom naozaj (ako potvrdzuje analýza MH SR) pôjde len o mlátenie prázdnej slamy. Sýty Európan hladnému Slovákovi len tak ľahko neuverí. A rečiam o tom, že SR chce byť platným členom únie, už vôbec nie.

Tibor Bucha