Čo zákazník, to požiadavka

Na otváranie trhu s plynom sa SPP dôsledne pripravuje

„Máme skôr ojedinelé signály, že by odberatelia chceli plyn kupovať od iného dodávateľa. Zatiaľ iba v jednom prípade evidujeme prejavený záujem o prepravu plynu,“ povedal riaditeľ Divízie obchodu a marketingu SPP Dušan Randuška. Podľa neho o tom, čo prinesie liberalizácia trhu s plynom na budúci rok na Slovensku, je vraj v súčasnosti predčasné hovoriť. Veľa závisí od rokovaní medzi SPP a oprávnenými odberateľmi. Pripomeňme, že od 1. januára 2003 sa v SR otvára trh pre odberateľov s ročnou spotrebou nad 15 miliónov kubíkov plynu (v tomto roku medzi oprávnených odberateľov patria spotrebitelia s ročnou spotrebou nad 25 miliónov kubíkov). Kým v prípade elektriny môže oprávnený odberateľ s ročnou spotrebou nad 100 GWh elektriny doviezť ešte v tomto roku zo zahraničia jednu dvanástinu svojej spotreby a od budúceho roka až jednu tretinu, v prípade plynu takéto obmedzenia neexistujú. No existuje iné. SPP uzatvoril dlhodobý kontrakt s Gazpromom do roku 2008 ešte predtým, než padlo rozhodnutie vyplývajúce z integračného úsilia SR o liberalizácii trhu s plynom. Jedna z podmienok tohto kontraktu stanovuje, že aj keď SPP neodoberie od Gazpromu nakontrahované minimálne objemy, musí za ne aj tak zaplatiť. A zároveň ho

nesmie predať

nikde inde, iba v SR. Aj keď je spotreba zemného plynu v SR o niečo vyššia ako zmluvné množstvo, predsa len potenciálne hromadné odmietnutie dodávok od SPP nájdením si iného dodávateľa by mohlo mať veľmi negatívne dosahy na hospodárske výsledky SPP. Preto má SPP povinnosť umožniť prenos plynu oprávneným odberateľom od vybraného dodávateľa iba v prípade, že SPP nevzniknú škody vyplývajúce z uzatvoreného kontraktu. Kto bude však sledovať, aké množstvá sú naozaj nad limitným objemom (ich presná výška je súčasťou dôverných informácií), aby SPP „neškodoval“, nám D. Randuška povedal: „Na to je stanovený mechanizmus, ktorý zakotvuje sekundárna legislatíva. Konkrétne nová vyhláška MH SR. Podľa jej znenia je SPP povinný reagovať na konkrétnu otázku každého odberateľa v písomnej forme. SPP sa musí teda jasne vyjadriť, či na prepravu požadovaného objemu plynu od iného dodávateľa má kapacitu, a či uvedený objem nepatrí ešte pod rámec uzatvoreného kontraktu, na základe ktorého musí SPP platiť za dodaný zemný plyn svojmu exportérovi (take or pay kontrakt). „No v situácii, keď rozhodnutia SPP nik vlastne nebude kontrolovať, dosť logicky vystupujú do popredia špekulácie, že

bez kontroly

môže SPP prakticky žiadosť každého významnejšieho spotrebiteľa plynu zamietnuť s argumentom vzniknutých škôd. K takýmto a podobným obavám D. Randuška dodal: „Keď niekomu nevyhovieme, môže sa jednoducho sťažovať. Navyše ide o mediálne veľmi ostro sledovaný proces, takže SPP musí rešpektovať platnú legislatívu. Ak si niekto z našich odberateľov nájde alternatívny reálny zdroj plynu, nasledovať budú technicko-obchodné rokovania. Veď treba aj posúdiť kvalitu plynu, aby mohol vstúpiť do sústavy. Tiež je nevyhnutné dohodnúť sa na poplatkoch, za ktoré ho prepravíme. Metodiku ich výpočtu však stanoví ÚRSO.“ Podľa D. Randušku sa SPP na otvorenie plynu pripravuje už dlhší čas. Z hľadiska nákupu a skladovania zemného plynu sa SPP snaží o určitú optimalizáciu, lebo uskladňovanie je kľúčové v zimnom období, keď je

spotreba plynu

najvyššia. Takisto aj v rámci svojich technických možností pripravuje zabezpečenie väčšej flexibility dodávok. Najkonkrétnejšou reakciou zo strany SPP na zmenené podmienky na domácom trhu je nový tarifný systém. Ten bude platiť od 1. januára 2003. Na rozdiel od doteraz platného systému prináša individuálny prístup k oprávneným zákazníkom. To znamená, že SPP sa musí pripraviť tak, aby uspel v konkurencii, a udržal si odberateľov aj v ďalších rokoch. „Máme na to vytvorené všetky predpoklady z hľadiska množstva plynu i technickej infraštruktúry a myslím si, že aj z hľadiska obchodnej politiky,“ povedal D. Randuška. Ďalej vysvetlil, že určité množstvá plynu môže SPP vyvážať. Aké, to však nešpecifikoval. Rovnako na našu otázku, kto z tých partnerov SPP v ostatných krajinách Európy, ktorým SPP prepravuje tranzitným plynovodom plyn, môže záujemcom v SR zo svojho množstva plyn predať, povedal len toľko, že

pravidlá hry

usmerňuje zákon č. 70 o energetike. Ten stanovuje, kto môže získať licenciu. Či však zmluvy nemeckých spoločností Wintershaalu a VNG s ruským Gazpromom umožňujú (na rozdiel od zmlúv s ďalšími odberateľmi) aj predaj plynu na územiach, kadiaľ sa plyn prepravuje, D. Randuška zdôraznil: „To je obchodné tajomstvo medzi uvedenými partnermi. Preto ich znenie SPP nepozná.“ K informáciám, že firmy, ktoré sa chcú zaoberať obchodovaním s plynom, už navštívili všetkých potenciálnych zákazníkov v SR, D. Randuška povedal: „Zatiaľ nevieme o tom, že by sa na Slovensku niektorá firma etablovala ako obchodník so zemným plynom, čiže žiadna nie je evidovaná v obchodnom registri. Samozrejme, monitorujeme záujem hlavne

ruských ropných

spoločností preniknúť s plynom na európsky plynárenský trh. Či sa im to podarí, je hudbou budúcnosti. Okrem potrebných zmien v legislatíve je tu aj problém, ako dostať plyn z ťažobných polí niekde do oblastí Nemecka či Francúzska. Takže vieme o snahách producentov významných množstiev plynu, ktorí by sa chceli zapojiť do obchodu s ním, ale musia si najprv sami medzi sebou vydiskutovať, ako to zorganizujú. Gazprom má v jednej veci pravdu, všetci majú eminentný záujem dodávať plyn za lukratívnu cenu do západnej Európy, ale kto bude napokon zásobovať rastúci ruský trh?“ Navyše aj peknú myšlienku diverzifikácie dodávok plynu brzdí otázka ceny. Veď aj všetky doterajšie úvahy o dodávkach plynu zo západnej Európy na Slovensko stroskotali na cene. Vybudovanie dopravných ciest nie je ani tak technický problém, ale... Ale finančne je veľmi náročné a premietlo by sa do cien plynu pre spotrebiteľov. Preto plyn od ruského Gazpromu zatiaľ v konkurencii jednoznačne víťazí. Vzhľadom na skutočnosť, že v médiách sa už objavili informácie, že SPP chce na obchod s plynom využiť teoreticky možné prepojenie podzemných zásobníkov medzi SR a Rakúskom, zaujímalo nás, o čo presnejšie ide. D. Randuška povedal: „V podstate od začiatku tohto roku sledujeme

otváranie trhu

so zemným plynom v Rakúsku. V prípade, že budeme vedieť v tomto procese zohrať určitú úlohu, tak sa do hry zapojíme. SPP disponuje širším portfóliom uskladňovacích možností podzemných zásobníkov plynu. Ak sa v Rakúsku nájde klient, ktorý bude chcieť u nás uskladňovať zemný plyn, tak to preňho radi urobíme. Potom bude treba doriešiť len otázku prepravy plynu. V súvislosti s otázkou, či otváranie sa trhu s plynom neprinesie trend bagatelizovania významu dlhodobých kontraktov (znamenali nielen lepšie cenové a iné podmienky dodávok, ale aj záruku plynulosti), D. Randuška zdôraznil: „O tejto téme dnes búrlivo debatuje celá plynárenská Európa. Napriek tomu, že európsky trh s plynom bol otvorený v roku 1998 a predpokladal sa silný ústup od dlhodobých kontraktov s cieľom podpory voľného obchodu s plynom, prax ukázala opak. Dlhodobé kontrakty naďalej zostávajú základom obchodu s plynom, a tie krátkodobé sú len určitým doplnením ponuky pre zákazníkov na trhu. Preto podľa môjho názoru budú dlhodobé kontrakty tvoriť základ, hlavne v slovenských podmienkach, dlhodobého zabezpečenia plynu na Slovensku. Je to dané nielen historicky, ale aj geograficky. V najbližšej budúcnosti totiž hlavný tok plynu pôjde stále z Ruska, teda z východu na západ, čo je vlastne determinujúci faktor. Ruskí dodávatelia veľmi

tvrdo presadzujú

existenciu dlhodobých kontraktov, pretože cez tieto dlhodobé kontrakty financujú nové projekty ťažby zemného plynu. Z obchodníckej logiky totiž vyplýva, že pri nákupe väčších množstiev sa dá dosiahnuť lepšia cena, a to je ďalší argument v prospech dlhodobých kontraktov. Nezanedbateľný je tu tiež aspekt bezpečnosti a spoľahlivosti, ktorý vo vyššej miere v porovnaní s krátkodobými kontraktmi poskytujú práve dlhodobé kontrakty.

Zdena Rabayová