Hospodársky denník
USD41,825 Sk
EUR41,599 Sk
CHF28,229 Sk
CZK1,355 Sk
  Utorok  26.Novembra 2002

Kto rozhoduje o vojne a mieri

Kto môže zabrániť vojne v Iraku? Názory sa rôznia. Viac než 300 zákonodarcov a skupín vrátane členov Labouristickej strany britského premiéra Tonyho Blaira či anglikánskej cirkvi to žiadajú od amerického prezidenta Georga Busha a ďalších politických lídrov. Všetci títo apelujú najmä na Washington, aby bez akéhokoľvek základu v medzinárodnom práve neuskutočnil preventívny útok na Irak a snažil sa o mierové riešenie svojho konfliktu s Bagdadom prostredníctvom OSN. Signatári tiež USA vyzvali, aby umožnili zbrojným inšpektorom OSN vykonávať ich prácu slobodne a pochopili, že zbrane hromadného ničenia možno odstrániť len na základe globálnej normy, podľa ktorej je ich vlastníctvo neprijateľné. List podpísaný mierovými aktivistami, ochrancami životného prostredia, bojovníkmi proti jadrovým zbraniam a politikmi tiež uvádza, že nukleárne štáty, predovšetkým USA, by mali zničiť vlastný jadrový arzenál predtým, než sa budú vyrovnávať so zbraňami hromadného ničenia iných krajín.

Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohamed El Baradei má na celú vec iný názor. Irak by sa mohol vyhnúť vojne a kooperáciou s OSN ušetriť tak celý región „vážnych dôsledkov“, uviedol včera v Egypte. Inými slovami, podľa neho, ale aj mnohých ďalších, Bagdad má svoj osud vo vlastných rukách. Mier mu môže zabezpečiť spolupráca so zbrojnými inšpektormi, ktorí včera začali prichádzať do krajiny. Do Iraku totiž priletela prvá skupiny zložená zo sedemnástich odborníkov.

No možno ešte závažnejšou otázkou je, kto v skutočnosti chce, aby k vojne v Iraku nedošlo. Zatiaľ čo britskí aktivisti a poslanci píšu svetovým lídrom, v Británii je čoraz viac zástancov útoku. V týchto dňoch podporuje vojenskú akciu 39 percent opýtaných na rozdiel od 32 percent začiatkom novembra, naznačil prieskum verejnej mienky, ktorý zverejnil denník The Guardian.

Vojenskí plánovači a analytici zasa už vo veľkom kalkulujú, ako bude vojna prebiehať. „Aj bez využitia rozľahlých púští Saudskej Arábie na pozemnú inváziu do Iraku by americká armáda mala množstvo priestoru na operácie z Kuvajtu a ďalších miest,“ tvrdia vojenskí odborníci. V malom Kuvajte sa už nachádza viac než 12 000 amerických vojakov, ktorí sa zúčastňujú na nácviku púštnej vojny. Ďalších najmenej 14 000 vojakov USA umiestnili v iných krajinách Perzského zálivu, pričom vojenské loďstvo má na severe Zálivu lietadlovú loď USS Lincoln s vyše 5500 námorníkmi a desiatkami lietadiel, dodávajú.

Akoby sa čakalo len na povel.

(TASR, by)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.