Labilná globálna ekonomika

Spojené štáty americké sú príliš závislé od ochoty zahraničných investorov financovať rast tamojšej ekonomiky, zatiaľ čo ostatné krajiny sveta sa až príliš spoliehajú na tradičný záujem amerických spotrebiteľov nakupovať zahraničné tovary. Túto myšlienku včera vyriekol William McDonough, prezident Federálnej rezervnej banky v New Yorku. Opäť tak, podobne ako v uplynulých dňoch všetci oficiálni predstavitelia Federálneho rezervného systému (FED), upozornil na skutočnosť, že hrozivo sa nafukujúci deficit bežného účtu platobnej bilancie Spojných štátov je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Deficit vo výške 500 miliárd dolárov je nebezpečnou časovanou bombou.

„Najvýstižnejšie by sa svetová ekonomika dala charakterizovať ako zle vyvážená,“ podotkol McDonough v pondelok. Dva faktory, závislosť americkej ekonomiky od zahraničného kapitálu, ako aj spoľahnutie sa ostatných krajín sveta na ustavičný rast dopytu amerických spotrebiteľov, spôsobili, že globálna ekonomika je z dlhodobého hľadiska „nezdravá“.

Spojené štáty stoja pred ťažkou úlohou vyrovnať sa s obrovským deficitom bežného účtu platobnej bilancie. Ten momentálne dosahuje 500 miliárd dolárov alebo približne 5 % hrubého domáceho produktu USA (americká ekonomika v tomto roku vyprodukuje asi 10 biliónov USD). Odstrániť ho len tak nejde, čo najmenšia necitlivá snaha o jeho zníženie by mohla spustiť lavínu negatívnych dôsledkov a ekonomika Spojených štátov by mohla podľa McDonougha padnúť až do recesie. A s ňou aj ostatné ekonomiky sveta.

Aby mohla americká ekonomika s takýmto vysokým schodkom bežného účtu fungovať aj naďalej, musí do krajiny pritiahnuť zahraničné investície aspoň v takom objeme. V opačnom prípade riskuje prepad hodnoty dolára a amerických aktív.

McDonough vo svojom prejave označil skostnatený trh práce v Európe za jednu z hlavných bŕzd výraznejšieho nárastu produktivity a ekonomiky ako takej. S obrovskými problémami zápasí aj japonská ekonomika. Podľa McDonougha by malo Japonsko okamžite implementovať dôležité reformy, bez ktorých sa mu nepodarí vymaniť z ekonomickej stagnácie, ktorá jeho ekonomiku sprevádza už celé desaťročie.

Na potrebu reformovať trh práce v Európe už dlhý čas upozorňujú odborníci, a čo je pozitívne, v poslednom čase sa k nim (hoci stále len veľmi pomaly) začínajú prikláňať aj tvorcovia európskej hospodárskej politiky. Podľa ekonómov by mala Európa čo najskôr pristúpiť k liberalizácii trhu práce, legislatívne podchytiť pružnejší proces prijímania a prepúšťania pracovníkov, ale najmä prehodnotiť silu a vplyv odborárskych združení. Európania si stále nechcú pripustiť, že práve priam nezdravá sila, ktorú majú odborári vo svojich rukách pri vyjednávaní platových podmienok so zamestnávateľmi, spôsobila, že platy rastú neúmerne k rastu produktivity práce, čím sa vážne narúša prirodzená rovnováha v ekonomike. Navyše jedným z neblahých dôsledkov je aj vysoká nezamestnanosť a nízka chuť investovať v Európe.

Ivana Sedliaková