Nestať sa montážnou dielňou

Aby nás nakoniec nediskvalifikovali technologické medzery

Doma sú stále národným (a po zdražení, ktoré vstúpi do reálneho života občanov po 1. januári 2003) možno budú aj každodenným jedlom halušky. Z hľadiska potrieb trhu EÚ a jej následnej expanzie do svetového obchodu sú našimi „haluškami“ osobné automobily z Volkswagenu Slovakia. Táto firma má takmer 25-percentný podiel na celkovom zahraničnom obchode SR. „Bryndzou“, teda pridanou hodnotou, je vysokokvalifikovaná pracovná sila, ktorá sa dynamicky rozvíja. Popri autách je najväčší hlad starého kontinentu po našich elektrotechnických zariadeniach, hnojivách, ale aj potravinách a pneumatikách. Pri pohľade na strojárstvo ako celok, z analýz Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity Bratislava vyplýva, že kvalitou sa dokáže presadiť 44,2 % z celkového objemu exportu. Okrem VW Slovakia dominuje aj záujem Európy o naše železničné vozidlá zo ZŤS Koľajové vozidlá Dubnica nad Váhom a ŽOS Vrútky. Cenová konkurenčná schopnosť má na strojárskom vývoze 24,3-percentný podiel. Pribúda európskych odberateľov najmä pre výrobcov ložísk (INA Kysuce), rastie záujem o stroje a zariadenia pre stavebné inžinierstvo a stavebníctvo. Globalizácia (konkrétne fúzia firiem Sauer a Danfoss) spôsobila, že do hál časti bývalých Považských strojární a ZŤS Dubnica sa vrátil život. Veľkí hráči tu presunuli výrobu hydrauliky z Nemecka, aby sme pokryli aj export do Spojených štátov. Až na hutníctvo, kde cenová výhodnosť prevyšuje nároky kladené na kvalitu, v ostatných odvetviach prevláda približná rovnováha v schopnosti slovenských exportérov napĺňať prísne kvalitatívne kritériá EÚ a v porovnaní s objemom exportu, kde prevažuje naša (na európske pomery) nízka cena finálneho produktu. Pri liberalizácii svetového obchodu rastie počet slovenských firiem, ktoré si uvedomujú, že EÚ nášmu dumpingovému obchodovaniu raz a navždy

zasvieti červeným

svetlom. Exportné komodity spracovateľského priemyslu SR na trhoch EÚ dosiahli 48 %, na trhoch CEFTA 27,6 % a na trhoch ostatného sveta 24,4-percentný podiel. V 80. rokoch minulého storočia sa vo svete objavila hypotéza o klesajúcom význame priemyselných činností a o rýchlejšom tempe rastu sféry služieb pred tempom rastu spracovateľskej sféry. Hovorilo sa o tzv. deindustrializácii ekonomík. Vo vyspelých krajinách však výstupy priemyslu dlhodobo rastú. K podpore významu priemyslu slúži názor, že priemysel je základom ekonomiky a služby strácajú svoj zmysel, pokiaľ nebudú slúžiť priemyslu. Vzájomne podmienený vývoj medzi spracovateľským priemyslom a relevantnými službami je charakteristický pre vyspelé krajiny. Vývoj stupňa ekonomického rozvoja ukazuje, že dochádza k zmene štruktúry dopytu smerom k službám. Hmotná produkcia v sebe spredmetňuje čoraz viac vedecko-technického pokroku, dochádza k významnej zmene v používaných technológiách, ktorá je spojená so zmenami v kvalifikácii pracovných síl. Stierajú sa rozdiely a význam vybavenosti krajiny prírodnými podmienkami. Na štrukturálne zmeny

výrazne pôsobia

procesy internacionalizácie a globalizácie svetovej ekonomiky. Slovensko po roku 1990 nezvládlo možnosť svojej transformácie touto cestou. Medzinárodná prezentácia SR ako krajiny, ktorá disponuje relatívne neobmedzeným počtom lacnej, manuálne zručnej pracovnej sily, schopnej „operatívnej improvizácie“, nielen generovala našu budúcu hospodársku stratégiu, ale v praktickej polohe prakticky „zlikvidovala“ rozsiahlu perspektívnu vedeckovýskumnú a konštrukčnú základňu. Namiesto technologicko-priemyselného centra sa postupne stávame montážnou dielňou Európy vybudovanej na báze tzv. komínovej ekonomiky. Odborníci sa domnievajú, že tento fakt významne zaváži pri konečnom rozhodovaní

o našom vstupe

do EÚ a bude determinovať z hľadiska takto postavenej konkurenčnej výkonnosti aj reagencie jednotlivých členských krajín spoločenstva voči našej akceptácii. Zvláštne postavenie pri prekonávaní technologickej medzery voči rozvinutým trhovým ekonomikám má rozvoj vedomostne založenej ekonomiky. To je základné východisko do budúcna, ak chceme, aby si Európa objednávala u nás čoraz viac rozhodujúcich produktov aj s pridanou hodnotou.

Tibor Bucha