Máme v tom prsty

Prišiel som do Národnej rady Slovenskej republiky z profesionálneho života, z oblasti služieb cestovného ruchu, a chcem svojím vystúpením podporiť programové vyhlásenie vlády, chcem podporiť to, aby bolo dopracované, a chcem podporiť to, že cestovný ruch, bez ohľadu na to, či ho bude realizovať koaličná vláda alebo v prípade zmeny opozícia, cestovný ruch nemá čas strácať čas, a preto moje vystúpenie by malo byť podporou toho, aby cestovný ruch dostal dostatok dôvery od poslancov, ale aj od exekutívy, ale aj od všetkých ľudí, ktorí nesú zodpovednosť za to, aby sa toto, jedno z najvýznamnejších ekonomických odvetví vo svete, a je na štvrtom mieste z hľadiska výnosovosti, dostalo do programu prioritných odvetví pri doplňovaní hrubého domáceho produktu aj v Slovenskej republike.

Súčasný stav tomu nenasvedčuje, pretože v programovom vyhlásení vlády sa cestovnému ruchu venuje len tri a pol riadka. Je to málo. Jednoducho, ak chceme získať spoločné presvedčenia, že máme ísť cestou rozvoja tohto druhu odvetvia, musíme minimálne niektoré veci spresniť, a preto mi dovoľte, aby som k týmto otázkam aj vystúpil. Súčasný stav cestovného ruchu na Slovensku je dôkazom nedostatočnej pozornosti rozvoju v období nielen po vzniku SR. V minulosti sa čiastočná koncentrácia starostlivosti venovala centrám cestovného ruchu hlavne na území Čiech i Moravy, kde sa vytvorilo až 93 % hodnôt z cestovného ruchu, a nikdy sa nevrátili tam, odkiaľ prišli. Získané zdroje sa potom rozdeľovali kade-tade a už vôbec nie do rozvoja slovenského cestovného ruchu. Najväčším nedostatkom v doterajšom období je zdĺhavosť a nepružnosť konania a neoznačenie cestovného ruchu medzi

prioritné odvetvia

Slovenskej republiky. Pripravil som si pomerne rozsiahly dokument, ale nebudem ho celý prezentovať, pretože tie rozhodujúce veci poviem na záver, a teraz vytiahnem len krátkym komentárom rozhodujúce fakty. Otázka rozvoja cestovného ruchu ako prioritného odvetvia je aj dôležitou politickou otázkou. Doteraz mnoho politických strán dokumentovalo, ako chce rozvíjať cestovný ruch. Žiadna z vlád tak dosiaľ nedosiahla, aby sme sa čo len priblížili rozvoju cestovného ruchu v okolitých krajinách, či už Maďarsku, Poľsku alebo Česku, a jednoducho máme v tom prsty všetci, aj profesionáli, ktorí v cestovnom ruchu robia, aj ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe, ľudia, ktorí sú v exekutíve, ale aj my, poslanci Národnej rady SR. Hovorím o tom preto, lebo často sme tu rozprávali, kde

budeme škrtiť,

a toto je oblasť, ktorá môže priniesť značné zdroje do štátneho rozpočtu. Často len preto tomu nevenujeme dostatok pozornosti, pretože tomu nedôverujeme. Boli sme priemyselnou krajinou, zvlášť po vojne, a otázka služieb bola vždy podceňovaná. Dnes je situácia taká, že ak napríklad v Českej republike príjmy z cestovného ruchu robia 4 mld. USD ročne, u nás je to len 400 mil. USD. Pýtam sa: Ak z dvadsaťjeden svetovo uznávaných znakov cestovného ruchu prvej kategórie spĺňa Slovensko dvadsať znakov, prečo mu nevytvárame dostatok podmienok na to, aby sme získali ďalšie zdroje do štátneho rozpočtu?

Moje vystúpenie nie je nikoho kritikou, moje vystúpenie je len podporou toho, aby sme nestrácali čas. V programovom vyhlásení vlády stojí, že sa vytvorí nová koncepcia cestovného ruchu. To by sa splnilo aj vtedy, ak 14 dní pred prípadným, preboha, ja po tom nevolám, ukončením volebného obdobia sa splní koncepcia cestovného ruchu a štyri roky sú preč. Cestovný ruch výrazne prospieva tvorbe pracovných príležitostí v oblastiach, kde je

vhodný potenciál

na jeho rozvoj, a v regiónoch, kde nastalo zmrazenie priemyselnej výroby a reštrukturalizácia ekonomiky nebola úspešne naplnená. Ide o regióny, ktoré vykazujú najvyšší podiel nezamestnanosti a sú práve vhodné na aktivizáciu a rozvoj cestovného ruchu, napríklad Šariš, Kysuce, Liptov, Gemer, Zemplín, Podunajsko. Táto skutočnosť je umocnená vysokým podielom práce v cestovnom ruchu. Nejde len o priamu zamestnanosť, ale aj o zamestnanosť vyvolanú v nadväzných odvetviach. Veľmi hrubé odhady priamej zamestnanosti na Slovensku sa pohybujú od 75-tisíc až do 95-tisíc osôb v stálych pracovných miestach a ďalších 40 až 50-tisíc v nadväzných službách. Okrem toho je tu aj rozsiahla sezónna zamestnanosť. V roku 2000 v hoteloch a reštauráciách pracovalo takmer 40-tisíc osôb, čo je asi 2 % z celkovej zamestnanosti. Napriek tomu, že zamestnanosť klesala, v cestovnom ruchu a službách zamestnanosť rástla. K ekonomickým číslam by som chcel povedať, že cestovný ruch na Slovensku sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu asi 2,2 percentami. Ale čo je zaujímavé, ak saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky za minulý rok predstavovalo mínus 10 mld. Sk, tak cestovný ruch mal aktívne saldo plus 10 mld. Sk pri súčasnej starostlivosti. Sebakriticky to hovorím vo vzťahu k nám občanom, ktorí tu žijeme a tvoríme a môžeme ovplyvňovať tento rozdiel, že aj pri tejto mizernej starostlivosti doniesol plus 10 mld. Sk. To dáva

dostatok dôkazov

o tom, že keby sme sa tomu viacej začali venovať, cestovný ruch donesie do štátneho rozpočtu pri tvorbe hrubého domáceho produktu podstatne viacej peňazí. Pokiaľ ide o podnikateľský stav, kde v cestovnom ruchu sú hlavne malí a strední podnikatelia, tak v oblasti cestovného ruchu v roku 2000 evidovali 17 160 podnikateľov, a to bolo oproti roku 1999 iba 16 990. Na fyzické osoby to pripadá asi 15 101 osôb a na právnické len 2059 osôb.

Čo teda s vývojom cestovného ruchu ďalej? V roku 2000 prekročilo hranice Slovenska 28 miliónov osôb, pri štatistických ukazovateľoch, pochopiteľne, 28 700 000 osôb, čo je oproti rokom predtým o 6,5 % menej. To je varujúci ukazovateľ, ak očakávame hostí, ktorí si svoj pobyt na Slovensku chcú zaplatiť, sa navyše sa to ešte aj znižuje. Znižuje sa to aj tak, keď v roku 1996 predstavovali tržby z aktívneho cestovného ruchu asi 26 mld. Sk, tak v predminulom roku to už predstavovalo, opäť iný prepočet dolárového kurzu, len 400 až 450 mil. USD, teda pokles asi o 200 mil. USD. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti poznamenal z minulosti jednu skutočnosť, ktorá zase nie je kritikou proti nikomu. Je to kritika do vlastných radov. Sme tu občania v tejto krajine a máme právo, ale aj povinnosti chytiť sa toho, čo má šancu nám všetkým dávať lepší rozvoj. Bývalá vláda vo februári 2001 schválila a prerokovala správu o rozvoji cestovného ruchu a schválila Národný program rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky. Do dnešného dňa sa tento program neplní. Národná rada SR po prerokovaní týchto dokumentov svojím uznesením, budem čítať, „z apríla 2001 požiadala vládu

predložiť návrh

na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch“. Opäť sa nič nespravilo. Po ďalšie: „Vláda svojím uznesením č. 415 z mája 2001 rozhodla o zriadení Národného úradu pre cestovný ruch“. Všetko sa schválilo, roky prešli a skutočnosť je taká, že vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej vyjadrilo zásadný nesúhlas so vznikom takéhoto ústredného orgánu štátnej správy. Parlament schválil, vláda schválila, niekto to zastaví. To nie je dobré. My musíme pracovať ináč. Musíme chcieť dosiahnuť dobré ekonomické výsledky a o to sa musíme zasadiť. A musíme dôverovať aj tým výsledkom, ktoré sme u nás už dosiahli, a musíme dôverovať aj tomu, že to chceme všetci spoločne. Služby musia byť rovnako kvalitné a presné pre zástupcov KDH alebo SDKÚ alebo akejkoľvek politickej strany. Čaj alebo polievka, alebo kvalita všetkého ostatného, čo so službami súvisí, musí mať rovnakú hodnotu, najvyššiu kvalitu pre každého rovnocenne.

Od 1. januára mal takýto úrad fungovať. Nefunguje. Chcel by som poznamenať, že nestojím o to, aby sa vytvárali nejaké nové úrady, nejaké extra úrady, ale stojím o to, aby tam, kde si úrad na seba zarobí, na ľudí, na pracovné sily, aby sme neváhali investovať. Cestovný ruch nie je perpetuum mobile, že pôjde sám od seba. Jednoducho nebojme sa dať do odvetvia, kde všade vo svete prináša

veľké peniaze, veď raz to prinesie aj nám. Odporúčam niekoľko východísk. Odporúčam, aby porozmýšľala vláda, aby sa sfunkčnil schválený touto vládou či predchádzajúcou vládou, ústredný orgán štátnej správy. Je na vôli vlády v exekutíve, akú formu jej dá. Keď som spracúval program rozvoja cestovného ruchu na niekoľko rokov dopredu, dokonca som si dovolil tvrdiť, že by to mohlo byť v období činnosti 10 - 15 rokov ministerstvo, ktoré by sa rovnako zrušilo, pretože všetko prejde do regiónov. Ale je na tejto vláde, ako si to urobí. Podstatné je však to, že by mal na čele takéhoto ústredného orgánu štátnej správy

stáť člen vlády,

ktorý by mal právo rovnocenne v prierezovom konaní rozprávať. Poviem len taký krátky príklad. Na sekcii cestovného ruchu ministerstva hospodárstva chce riaditeľ alebo riaditeľka sekcie pripraviť návrh, viete, ako to beží. Ten návrh sa nedostane ani do kolégia ministra, neprejde cez štátneho tajomníka, kým sa dostane do medzirezortného konania, kým sa dostane do Legislatívnej rady vlády, kým sa dostane do rokovania parlamentu, dva roky sú preč. Netreba nikoho presviedčať, len chytiť rozum do ruky a robiť to, čo vieme a dokážeme to. Navyše na to naši ľudia majú predpoklady.

Ďalšia otázka bude smerovať k Národnej rade SR, takisto aj v návrhu na záver to poviem, odporúčam, aby vznikol podvýbor Národnej rady pri Výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, podvýbor špeciálne pre cestovný ruch. Nemám veľa dôkazov, čím vás presvedčiť, okrem vôle, že to je tak vo svete. V Česku bol najskôr podvýbor a dnes už majú výbor pre cestovný ruch. Dnes do tohto podvýboru odporúčam, aby bolo päť členov z výboru pre hospodárstvo a päť z profesionálneho stavu. Aj otázka prípravy tohto dokumentu, vládneho programového vyhlásenia, mohla byť prerokovaná so stavovskými organizáciami, či už je to Zväz hotelov, či už je to Asociácia cestovných kancelárií. Takouto koncepciou vieme získať minimálne 20 až 30-tisíc nových pracovných príležitostí. Zvyknem tvrdiť, že pravdepodobne nikto sa nestane milionárom, ale stane sa ekonomicky samostatný, slobodný a bude môcť robiť to, čo ho baví a to, čo bude chcieť.

Chcel by som na záver povedať ešte niekoľko viet. Slovensko mešká v rozvoji cestovného ruchu ako odvetvia národného hospodárstva. Príprava a realizácia opatrení musí byť rýchla a pružná a tiež finančne racionálna. Vopred však treba prijať strategické politické a hospodárske rozhodnutie, ktoré označí cestovný ruch v Slovenskej republike ako jedno z prioritných odvetví, ktoré sa podieľa na hrubom domácom produkte v podstatne zvýšenej miere ako doteraz, a sám

cestovný ruch

bude označený ako priemysel. Teda ako priemysel cestovného ruchu, a teda ako hotelový priemysel. K týmto pojmom sme sa vôbec nedopracovali, pretože je akási sofistikovaná forma poňatia tohto odvetvia, ktorá si pýta celý rad zákonov a podpory, pretože sami uvidíte, k otázkam finančným aj v príprave zákonov si dovolím pred vami ešte raz vystúpiť s niektorými konkrétnymi námetmi, ktoré by mali prispieť k rastu hrubého domáceho produktu. Tam, kde sa dá zarobiť, treba zarábať a chytro si treba vysúkať

My vieme, čo treba urobiť v legislatívnej oblasti, v oblasti financovania, v oblasti marketingu a štátnej propagácie, vieme, čo urobiť aj vo všeobecnej oblasti cestovného ruchu. Preto odporúčam, aby bolo prijaté v rámci Národnej rady vytvorenie podvýboru pre cestovný ruch pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak ako som hovoril, ktorý by mal desať členov, z toho päť profesionálnych odborníkov a päť z radov členov výboru Národnej rady. Bol by to pomocný orgán zodpovedajúci za odborný prenos informácií medzi profesionálnou sférou cestovného ruchu a zákonodarnou sférou a takisto exekutívnou a bol by to koordinátor profesionálnych stanovísk.

Odporúčam vláde Slovenskej republiky:

1. Vytvoriť ústredný orgán štátnej správy pre cestovný ruch; sfunkčniť to, čo si už sama vláda raz schválila so začiatkom činnosti od 1. 2. 2003.

2. Zaviazať ministra hospodárstva dosiahnuť konkrétne výsledky v aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu v jednoročných rastových plánoch na tvorbe hrubého domáceho produktu.

3. Vyčleniť, používam 1 % z príjmov a z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za predchádzajúci rok na štátnu propagáciu v cestovnom ruchu na rok nasledujúci. Na použitie zdrojov prijať osobitný predpis.

4. Prerokovať príslušné návrhy zákonov o daniach s profesijnými zväzmi a organizáciami pôsobiacimi v cestovnom ruchu pred ich predložením do rokovania v pléne Národnej rady.

(Výňatok z vystúpenia podpredsedu NR SR Viliama Vetešku na 2. schôdzi NR SR