Náhrada za stratu na zárobku

Zamestnávatelia za zamestnancov mali a majú povinnosť odvádzať samostatné poistenie pre prípad choroby a úrazu z povolania. Podľa § 201 ods. 1 ZP podľa môjho názoru dochádza k diskriminácii v tom prípade, ak ide o odškodňovanie úrazov z obdobia pred 1. 4. 2002. Kto je povinný odstrániť vzniknutú diskrimináciu pri odškodneniach z poistenia pri chorobe a úraze z povolania? Je to Sociálna poisťovňa alebo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR?

- Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa od 1. 4. 2002 poskytuje zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa však neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úrazom (§ 201 ods. 1 ZP).

Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis. Zvýšenie sa však nevykoná, ak je priemerný zárobok vyšší ako trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zistenej ŠÚ SR za predchádzajúci kalendárny rok (§ 201 ods. 2 a 3 ZP). Uvedená nová právna úprava odstraňuje stav, keď sa pri výpočte náhrady za stratu na zárobku nebral ohľad na valorizovanú časť dôchodku. Valorizáciu priemerného zárobku, ktorý je rozhodujúci na výpočet náhrady za stratu na zárobku, upravuje zákon NR SR č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v znení neskorších predpisov (posledná novela je upravená v zákone č. 231/2002 Z. z.).

Nová právna úprava zrušila limit 5700 Sk z dôvodu nárastu nákladov na základné životné potreby a zmeny v mzdovej úrovni. Uvedený limit spôsoboval nivelizáciu tejto náhrady, pretože pri nižších zárobkoch dochádzalo k odškodňovaniu v sume vzniknutej škody, avšak pri vyšších zárobkoch dochádzalo iba k čiastočnému odškodneniu. Z uvedeného vyplýva, že platná právna úprava Zákonníka práce vychádza z aktuálnych (trhové hospodárstvo SR) a z toho vyplývajúcich aj spoločenských zmien. V sociálnej oblasti sa do popredia dáva najmä zásada zásluhovosti (čo je tiež otázne vzhľadom na spoločenskú deľbu práce a odmeňovanie niektorých profesií, ktoré nikdy nebudú ziskové, napríklad školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra, avšak predstavujú oveľa významnejšie a dlhodobejšie investície aj do hospodárskeho rozvoja spoločnosti - zdá sa však, že sa na túto skutočnosť zabúda).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako ústredný orgán štátnej správy vypracúva koncepciu sociálneho zabezpečenia (§ 2 zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov), teda vypracúva aj platné právne predpisy. Z uvedeného vyplýva, že odstránenie „podľa vášho názoru“ vzniknutej diskriminácie (čo je diskutabilné) patrí do pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia „iba“ vykonáva nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, posudkovú činnosť sociálneho zabezpečenia, ako aj poistenie zodpovednosti za škodu, hospodári s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený atď.(zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

Aká mzda či náhrada mzdy má byť priznaná učiteľovi základnej školy počas prázdnin, teda počas mesiacov júl a august, keď čerpá dovolenku? Platí aj pre učiteľov Zákonník práce a za dovolenku sa vypláca náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku?

- Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ osobitný predpis, teda zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe neustanovuje inak (§ 3 ZP). Z uvedeného vyplýva, že v prípade zamestnancov verejnej služby, medzi ktorých patria aj učitelia, platí tzv. subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce. To znamená, že Zákonník práce možno aplikovať iba podporne, ak osobitné predpisy, teda zákon č. 313/2001 Z. z. neobsahuje odlišnú právnu úpravu, prípadne pokiaľ určitý problém nie je upravený inak.

Vo veci dovolenky pre zamestnancov verejnej služby platí Zákonník práce. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov je osem týždňov v kalendárnom (§ 103 ods. 3 ZP). Zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 116 ods. 1 ZP). Priemerným zárobkom podľa § 47 ods. 2 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe sa rozumie funkčný plat podľa § 15 ods. 4 alebo odseku 5 alebo funkčný plat podľa § 55 ods. 8 a 9 tohto zákona priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Funkčný plat predstavuje súčet tarifného platu alebo osobného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 19 ods. 12 až 15 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa § 15 ods. 1 písm. c) až i) zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Funkčným platom sa rozumie aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 55 ods. 8 a 9 tohto zákona.

Záverom možno konštatovať, že aj učiteľom základnej školy za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku, čiže funkčného platu podľa uvedených ustanovení zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

JUDr. Z. Macková, PhD.