PRVORADÉ SÚ ZÁUJMY

Skúste si predstaviť hypotetickú situáciu, že sa americký prezident George Bush vyberie na návštevu do Pekingu, kde chce tvrdo kritizovať dodržiavanie ľudských práv v Číne. V deň jeho odletu však viceprezident Dick Cheney zvolá vo Washingtone tlačovú besedu, na ktorej verejnosti oznámi, že podľa jeho osobných zistení Peking v otázke ľudských práv urobil určité pokroky a k tomu dodá: „Príliš rýchle zavádzanie politickej plurality v Číne by mohlo viesť k nestabilite krajiny, občianskej vojne a následnému hladomoru.“ Nedá sa. Také niečo je jednoducho nepredstaviteľné. A nielen pre Cheneyho konzervatívny názor, ale najmä preto, že vnútorná politická jednota je základom úspešnej zahraničnej politiky. Každý, čo i len trochu serióznejší a zodpovednejší politik, sa verejne nestavia proti oficiálnej línii v zahraničnej politike alebo musí byť pripravený znášať dôsledky svojich vyhlásení. A vôbec pritom nie je dôležité, či je politik presvedčený o svojej pravde. Záujmy štátu sú prvoradé.

Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v utorok cestoval do Budapešti, aby maďarskému náprotivkovi Péterovi Medgyessymu tlmočil nespokojnosť aj s upravenou verziou krajanského zákona a jasne mu povedal, ktoré jeho časti sú neprijateľné pre Bratislavu. Podpredseda slovenskej vlády Pál Csáky v čase jeho odletu pred novinármi odvolávajúc sa na vlastné informácie tvrdil, že novela maďarského krajanského zákona je prijateľná pre Európsku úniu a Európsku komisiu. Potom všetko ešte prisolil varovaním, že slovenský odmietavý postoj voči novele môže skomplikovať integráciu krajiny. Čiže Csáky de facto obhajoval stanovisko Budapešti. A to dokonca horlivejšie ako sám ministerský predseda Medgyessy, ktorý bol razantnosťou slovenského premiéra trochu zaskočený, no vyjadroval sa diplomatickým slovníkom. Jasne pritom naznačil, že nemieni celú vec hnať do extrémov, keď napríklad úvahy, že by Maďarsko mohlo zablokovať vstup SR do NATO označil za „nedôstojné“.

Vystupovanie vicepremiéra Csákyho by teda nebolo celkom „kóšer“, aj keby mal vo všetkom úplnú pravdu. Pritom v skutočnosti má omnoho silnejšie argumenty v rukách M. Dzurinda. „Opak je pravdou. Myslím si, že tento zákon Maďarskej republiky robí starosti aj medzinárodným inštitúciám,“ uviedol na margo Csákyho slov o prijateľnosti novely pre európske inštitúcie. Odvolal sa pritom na rozhovory s poprednými európskymi politikmi, čo by si sotva mohol dovoliť, ak by to nebola pravda. Slovenský premiér povedal najmä dôležitú vetu, keď hovoril o možných východiskách zo súčasnej situácie. „Ústretovým krokom zo strany MR by bolo, keby jej vláda vyhlásila, že krajanský zákon sa nebude uplatňovať na území Slovenska,“ povedal. Problém je totiž v tom, že ak si chce zákon nárokovať, aby bol v súlade s európskymi štandardmi, nemal by platiť exteritoriálne. V tomto v Európe panuje viac-menej zhoda. Ak by sa Budapešť oficiálne priklonila k tomuto názoru, odpadli by viaceré spory okolo spôsobu tlmočenia jednotlivých ustanovení krajanského zákona. No zatiaľ sa tak nestalo. Na včerajšej tlačovej besede premiér SR pritom aj konkrétne uviedol, že návrh novely obsahuje 15 ustanovení, ku ktorým má slovenská strana zásadné výhrady. Ako príklad Dzurinda uviedol paragraf 2 ods. 1, kde sa uvádza, že osoby patriace pod tento zákon môžu využívať výhody na území Maďarskej republiky a na území susedných štátov. „Občania SR nemôžu požadovať zvýhodnenia v SR na základe preukazu, ktorý vystaví cudzí štát,“ konštatoval Dzurinda.

No a nakoniec o povahe zákona veľa hovoria aj slová šéfa maďarskej diplomacie Lászla Kovácsa, ktoré včera vyslovil pre maďarský rozhlas: „Tento zákon aj tak bude mať krátky život, pretože ho Maďarsko po vstupe do EÚ s veľkou pravdepodobnosťou bude musieť zrušiť, keďže únia nepripúšťa zvýhodňovanie občanov na etnickom princípe v žiadnej z členských krajín.“ Zároveň však napovedajú, že všetok ten rozruch okolo krajanského zákona treba brať s určitou rezervou.

Rastislav Boldocký