Dostupnosť potravín

Vyspelí jedia oveľa viac

V chudobných rozvojových krajinách je priemerná potravinová dostupnosť menej ako 2100 kalórií na osobu a deň, kým v bohatých severských krajinách je to na osobu až 3200 kalórií denne. Celkovo sa zhruba 20 percent ľudí v rozvojových krajinách usiluje prežiť zo stravy, ktorá im neposkytuje základnú energiu, potrebnú na ich aktivitu a produktívnosť, ale najmä na zdravý život. Bohatá pätina obyvateľstva našej planéty zje v dnešných časoch 45 percent celkového množstva mäsa a rýb, pričom najchudobnejšej pätine ostane len 5 percent. Akákoľvek produkcia dostatku potravín však nezaistí vyhubenie hladu v budúcnosti, pretože podľa súčasných poznatkov štyri z piatich podvyživených detí v rozvojovom svete žijú v krajinách, ktoré sa pýšia nadbytkom potravín. Preto je podľa riaditeľky Agroinštitútu v Nitre Márie Kadlečíkovej potrebné zabezpečiť, aby sa jedlo dostalo tam, kde chýba - chudobným, izolovaným vidieckym spoločenstvám, etnickým menšinám žijúcim na ekonomickom okraji spoločnosti, obetiam vojen či prírodných katastrof.

Problém hladu sa nevyhýba ani Európe. V nej sa v súčasnosti nachádza 6 štátov v pásme hladu - Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko. Moldavsko balansuje na hranici tohto pásma. Slovensko zatiaľ nemá problémy so zabezpečením potravinovej bezpečnosti. Dostupnosť potravín obyvateľom Slovenskej republiky sa za posledné roky nezhoršila, ale ani nezlepšila.

(tu)