Dôležitá postupnosť krokov

Komentuje Rudolfa Vallová

Štátny rozpočet má tiež svoju dojnú kravu (cash cow). Jednou z možných „dojníc“ by mohol byť cestovný ruch. Experti z EÚ tvrdia, že Slovensko má veľké predpoklady na rozvoj ekoturistiky a kongresovej turistiky. K tomu môžeme priradiť už v súčasnosti vysokokvalitné služby niektorých liečebných kúpeľov a ďalších kúpeľných zariadení, ktoré sa formujú okolo prírodných a liečivých vodných zdrojoch. Kongresová a kúpeľná turistika sú vrátane zimnej horskej turistiky najlukratívnejšími formami cestovného ruchu. Ekoturistika je zase vo svete najdynamickejšie sa rozvíjajúca forma cestovného ruchu, ktorá na druhej strane kladie vysoké nároky na zvládnutie regionálneho manažmentu cestovného ruchu, pričom jej existencia úzko nadväzuje na bilancovanie zdrojov vychádzajúcich z potrieb spotrebiteľov a požiadaviek na zabezpečenie ochrany životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Rozvoj tejto formy cestovného ruchu jednoducho nejde bez zhodnotenia a výstavby komplexnej infraštruktúry (dopravnej, ubytovacej, stravovacej atď.). Lenže my doma v cestovnom ruchu nemáme dostatok efektívne pracujúcich makroekonómov, ktorí by dokázali dať do pohybu perpetuum mobile. V podnikaní vysoko prevláda drobné podnikanie, ktoré vychádza skôr z charakteru pohostinnosti národa ako z profesionálnych motívov. Do budúcnosti myslia väčšie spoločnosti riadené kvalifikovaným manažmentom. Väčšina ďalších podniká tak, ako je typické pre našu dobu, snaží sa využiť každú ponúkanú šancu i za cenu obchádzania zákona.

Ústav turizmu, ktorý pravidelne robí prieskum, podľa priemerných výdavkov zahraničných návštevníkov na osobu a deň prepočítal devízové príjmy z cestovného ruchu. Kým NBS v roku 1999 vykazovala príjem z cestovného ruchu v obchodnej bilancii 489 mil. USD, prepočítaný objem bol až 1,5 mld. USD. Minimálne dva až trikrát vyššia realizácia sa stráca v sivej ekonomike rovnako, ako je predpoklad, že sa strácajú tržby za reštauračné služby. V minulom roku dosiahli tržby za hotelové a reštauračné služby 36,6 mld. Sk (v bežných cenách vrátane DPH). Darmo je reštaurácia vybavená registračnou pokladnicou, keď zákazníkovi nevystaví účet, alebo mu predloží predbežný. Samozrejme, že to neplatí vždy a všade, je pravdou, že sú aj podnikatelia, ktorí to myslia so svojou a národnou ekonomikou veľmi vážne. Keďže vieme, že žochár môžeme pristaviť k vemenu až vtedy, ak je plné, zvýšiť sadzbu DPH za reštauračné služby je efektívne len vtedy, ak vykazujú tržby a ich trend je rastúci. V posledných rokoch ich vývoj smeruje skôr ku dnu, veď v roku 2001 oproti roku 1999 klesli o viac ako 15 %, a to napriek inflácii, ktorú sprevádzal nárast cien. Prvým ozdravným krokom by malo byť oživenie rastu tržieb založené na lepšej motivácii k ich evidencii, na kontrole a náprave súčasného stavu sivej ekonomiky a až potom môže nasledovať zvyšovanie sadzieb DPH a ich približovanie k praxi platnej v EÚ. Pritom netreba podceňovať dôležitosť významu cestovného ruchu pre niektoré regióny, ktoré môžu cez daňovú politiku dosiahnuť viac ako centrálne vedenie.