Reforma, pacient a korupcia

Úplatok alebo eufemisticky povedané „všimné“, asi tak možno označiť jednu zo vstupných ciest na operáciu v niektorých našich nemocniciach. Pravidlá sú medzi bežnou populáciou známe, len praktiky a „taxy“ zainteresovaných sa líšia. O zaujímavej praxi som sa dozvedela nedávno na zastávke autobusu pred jedným z ústavov na bratislavských Kramároch. Skromne oblečená a trochu „nesvoja“ žienka z vidieka sa ma začala vypytovať, koľko sa u nás dáva pánom doktorom a ako... Keďže v týchto praktikách nie som veľmi zbehlá, nevedela som poradiť, ale dala som sa radšej poučiť. Dozvedela som sa, že u nich po prijatí do nemocnice oznámi sestrička pacientovi, že popoludní, prípadne večer príde pán doktor, a ten sa s pacientom „dohodne“. Na moju otázku, čo v prípade, keď chorý peniaze jednoducho v tom čase nemá, som sa dozvedela, že musí mať...

V jesenný podvečer som odchádzala spred ústavu zdravia o ľudové skúsenosti bohatšia. No v tejto súvislosti mi preblesklo mysľou, aká je to veľká škoda, keď nový šéf rezortu o konkrétnych možnostiach odbúravania týchto javov vo svojom vstupnom vystúpení nič nepovedal. Je jasné, že odstrániť korupciu v zdravotníctve možno len po prijatí viacerých zásadných opatrení. Okrem iného musí mať pacient možnosť vyhľadať služby odborníka z každej oblasti kdekoľvek na Slovensku, a to bez problémov. Podľa niektorých hlasov sa problém korupcie na Slovensku nerieši a nemení aj preto, že tu existuje nízke riziko odhalenia. Jej obmedzenie však predpokladá aj lepšiu ochranu práv pacienta, lebo tam, kde je nedostatok, korupcia jednoducho klope na dvere. V hre je najmä dostupnosť služieb, možnosť kontaktov a naliehavosť prípadu.

Ľudmila Koníková