Hospodársky denník
USD42,026 Sk
EUR41,465 Sk
CHF28,344 Sk
CZK1,348 Sk
  Pondelok  4.Novembra 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prevencia alebo možnosť zníženia rizika ochorenia

V kolobehu každodenného života sa zvyčajne nezamýšľame nad tým, čo jeme, v akom prostredí žijeme, prípadne nad spôsobmi, ktoré sú charakteristické pre náš životný štýl. A nezíde nám ani na um uvažovať nad možnosťou, či majú tieto skutočnosti vplyv na náš zdravotný stav. Obávame sa síce civilizačných ochorení, ale väčšina z nás proti nim preventívne nič nepodniká, aj keď sú niektoré z možností pomerne známe. No sú informácie, s ktorými sa v bežnom živote nestretávame. Viete napríklad, čo je oxidatívny stres? Dr. L. A. Packer z Farmaceutickej fakulty University of Southern California sa v odbornom príspevku Oxidanty a antioxidanty - ako žiť v toxickom svete, venoval zdravému starnutiu a prevencii chorôb pomocou antioxidantov. Voľné radikály vznikajúce buď z vnútorných metabolických procesov (napr. dýchanie) alebo zo znečistenia životného prostredia sú v biologických systémoch neustále v interakcii. Oxidanty a antioxidanty sa v tele musia udržiavať v rovnováhe, aby sa minimalizovalo poškodenie molekúl, buniek a tkanív. Termín „oxidatívny stres“ sa používa pre zameranie pozornosti na nerovnováhu, ktorá vzniká, keď pôsobením oxidantov (väčšinou kyslíkového charakteru) dôjde k zmene normálnej rovnováhy medzi oxidantmi a antioxidantmi. Antioxidanty ako vitamíny C a E, lipoová kyselina a polyfenoly sa nachádzajú v potravinách alebo v rastlinných doplnkoch výživy ako napr. výťažok z listov ginkgo biloba a pomáhajú chrániť organizmus pred oxidatívnym poškodením, ktoré môže vzniknúť buď z vlastného metabolizmu, alebo pôsobením stresorov životného prostredia. Packer považuje za najúčinnejšie antioxidanty tzv. biofaktory koenzým Q10 (karnitín, kyselinu lipoovú) a ďalej selén, zinok, vitamíny C a E a pyknogenol. Osobitná pozornosť sa v poslednom období venuje selénu. Napr. Dr. M. Raymanová z University of Surrey (Veľká Británia) predstavuje selén ako nevyhnutný stopový prvok s antioxidačnými vlastnosťami, ktorý má pre ľudské zdravie kľúčovú dôležitosť. Jeho nedostatok v strave a v organizme môže mať negatívne zdravotné vplyvy a naopak vyšší ako bežný príjem selénu zo stravy môže poskytovať dostatočnú ochranu pred chorobami. Nízke alebo znižujúce sa stavy selénu v niektorých častiach sveta, zvlášť v niektorých európskych krajinách, vyvolávajú oprávnené obavy. Zatiaľ čo nedostatok selénu má nepriaznivé účinky na imunitné schopnosti organizmu, zdá sa, že dopĺňanie selénu imunitné reakcie povzbudzuje. Selén je zrejme kľúčovým prvkom pri prekonávaní niektorých vírusových infekcií. U hostiteľa s nedostatkom selénu sa napr. vírus coxsackie stane virulentný a môže spôsobiť poškodenie srdca. Chrípkový vírus môže spôsobiť vážnejšie pľúcne komplikácie a infekcia HIV prechádza oveľa rýchlejšie do štádia AIDS. Selén je už dlhodobo cenený prvok vo veterinárnom lekárstve (podporuje reprodukciu hospodárskych zvierat), je potrebný aj pri zrení ľudských spermií a ich pohyblivosti a môže znižovať riziko potratu. Nedostatok selénu sa tiež spája so zlou náladou. Pribúda dôkazov o tom, že zvýšený príjem selénu sa spája so zníženým rizikom rakoviny. U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa zisťuje v ich mozgu o 60 % nižšia koncentrácia selénu ako u zdravých pacientov. Ako zaujímavosť Raymanová uviedla, že v európskych krajinách, do ktorých sa dováža americká a kanadská pšenica a ktoré sú bohaté na selén (napr. Švajčiarsko), netrpí tamojšie obyvateľstvo takým nedostatkom tohto prvku ako v krajinách, ktoré sú závislé od vlastnej produkcie obilnín, pestovaných na pôde, ktorá je obyčajne na selén chudobná.

Nové pohľady na úlohu antioxidantov pri prevencii a terapii chorôb, ktoré sa spájajú so starobou, s nedostatkom niektorých zložiek výživy v strave a s nadmerným znečistením životného prostredia, priniesla konferencia Health Trends v Dánsku. Tieto choroby sa vo väčšine prípadov radia do skupiny tzv. civilizačných chorôb. A práve proti nim je namierený účinok antioxidantov. Pripomeňme si, že sú to jednak prírodné látky, ktoré získavame z potravín (vitamín C, selén, zinok, beta-karotén a pod.) a jednak prípravky, v ktorých je obsah antioxidantov presne definovaný (napr. Bioaktívny Selén+Zinok). Obyčajne je v nich definovaná i biologická dostupnosť a vstrebateľnosť účinných látok, na ktoré sa pri prírodných látkach nemôžeme vždy spoľahnúť.

Ing. Ivan Mach, CSc.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.