NIŽŠIE DANE ZVYŠUJÚ

Od roku 1993 sa nám neporadilo vyoperovať nádor zvaný deficit zahraničného obchodu. Ide pritom doslova o vrodenú chybu slovenskej ekonomiky. Vysoké daňové zaťaženie, drahé (a stále nedostupné) peniaze udržujú väčšinu slovenských podnikov „v kóme“, čo zároveň núti dovážať k nám zvonku aj tovar, ktorý by štandardne fungujúca priemyselná sféra na Slovensku musela dokázať ponúknuť aj sama. Vonkajšia nerovnováha sa prehĺbila vlani, keď prevaha dovozu nad exportnou schopnosťou venskej ekonomiky dosiahla 103 mld. Sk. Je to dvojnásobok roku 2000 a smutný rekord v celej histórii SR. Deficit obchodnej bilancie prekročil 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) a deficit bežného účtu platobnej bilancie približne 9,1 %. Hrubý zahraničný dlh SR dosiahol za vlaňajšok 56,7 % HDP. V prepočte je to asi 2040 USD na každého obyvateľa SR. Experti MMF podiel nad 40 % považujú za vážny stav. Až do tohtoročného leta zhubné bunky hlodali organizmus ďalej: napríklad za január 2002 narástol o ďalšiu miliardu korún oproti januáru 2001, teda o 20 %. Avšak trojmesačný trend zlepšovania výsledkov obchodovania so zahraničím sa v septembri prerušil. Hodnota tovarov dovezených na Slovensko bola o 8,25 mld. Sk vyššia ako cena slovenských produktov vyvezených do zahraničia. Ide o druhý najhorší výsledok v tomto roku. Podľa niektorých ekonómov to naznačuje, že rok 2002 bude mať na účte deficit okolo 120 mld. Sk. Na druhej strane väčšina analytikov síce priznáva, že za posledných deväť mesiacov predstavuje obchodný deficit SR spolu 60,7 mld. Sk, zároveň však upozorňujú, že je to o 4 mld. Sk menej ako pri minuloročnom negatívnom rekorde. Navyše očakávajú, že vláda by mala reštriktívnymi opatreniami otvoriť okno a dostať čerstvejší vzduch aj do obchodných vzťahov slovenských firiem. Otupiť by sa mal neúmerne

vysoký nákup

zvonku, ako jedna z dvoch najsilnejších vetiev deficitu. V prípade občanov to odborníci aj reálne očakávajú, lebo už minuli všetky jednorazové peniaze, ktoré dostali za dlhopisy FNM, a nových peňazí budeme mať čoraz menej. Vláda zredukovala predpoklad rastu reálnych príjmov iba na interval od nula po 1 %. Celá operácia sa však môže skončiť úspechom až potom, keď sa vláde podarí skutočne viditeľne a citeľne zlepšiť domáce podnikateľské prostredie, ozdraviť vlastnú výrobu, ktorá sa dokáže presadiť aj na svetových trhoch. Náznakom zlepšenia môže byť posun ministra financií Ivana Mikloša v nazeraní na rozvoj podnikateľského stavu u nás. Kým v prvom návrhu štátneho rozpočtu zaradil stravovacie služby, stavebníctvo a nákladnú dopravu do 23-percentnej sadzby DPH, po týždni názor zmenil a tieto firmy poskočili „iba“ z 10- do 14-percentnej sadzby. Minister to odôvodnil práve snahou podporovať a stimulovať našich podnikateľov. Ak by totiž MF SR trvalo na svojej pôvodnej verzii, v stavebníctve by podľa odborníkov

reálne hrozilo,

že priemyselné podniky si nakúpia stavebný materiál a na práce si najmú lacné „čierne (ukrajinské) duše“. Pri takomto trende by sme možno už o rok museli konštatovať, že stavebníctvo na Slovensku, ktoré už dnes je dlhodobo práceneschopné, po dlhej a ťažkej chorobe zomrelo. Horná sadzba DPH sa zníži z 23 % na 20 % s tým, že do roku 2004, teda do vstupu SR do EÚ, by sa obidve hranice mali stretnúť niekde medzi 16 až 18 percentami. Ba čo viac, budúcoročné zvýšenie regulovaných cien, ale aj šetrenie vlády zrejme ďalej zníži v SR záujem o zahraničné tovary. Korešponduje to aj so snahou sústrediť sa na domácu spotrebu, a tak znižovať dovoznú náročnosť SR a v konečnom dôsledku aj eliminovať nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu, aby neprekonal vlaňajší rekordný deficit. Má to však

plusy aj mínusy,

pripomeňme, že do spodnej 14-percentnej sadzby DPH sú zaradené najmä potraviny, ale aj energie, zdraženie v tejto oblasti pocíti každý občan, čo pôjde na úkor spotreby. Ak aj vláda dosiahne určité víťazstvo, tak len veľmi tesné, doslova „o prsia“. Z hľadiska hospodárenia štátu za úspech totiž bude možné považovať už to, že deficit zahraničného obchodu nedosiahne vlaňajší smutný rekord. Ako uvádza tím odborníkov pod vedením prof. Ing. Petra Baláža, PhD., z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, naliehavosť týchto vládnych krokov vyplýva najmä z faktu, že okolo 40 % exportu a importu Slovenska pripadá na Európsku úniu (EÚ). Presnejšie: 39,5 % predstavuje podiel EÚ na našom celkovom dovoze a 45 % na vývoze. Ďalších 40 % pripadá na Maďarsko, Poľsko a Česka. Opozícia zastáva názor, že vláda tohto roku nekonala v oblasti cenovej liberalizácie. Dôsledkom je aj

nízka inflácia,

čoskoro sa však prejaví kumulácia cenových tlakov, spôsobená aj privatizáciou ziskových strategických podnikov. Ich súkromní vlastníci budú chcieť získať späť svoje investície. Zatiaľ však chýba kalkulácia, ako nové zdroje pomôžu oživiť ekonomiku. Aj predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók upozorňuje, že ani jednorazové predaje strategických podnikov nevykrývajú problém deficitu platobnej bilancie. Ostro napadol predovšetkým štruktúru exportu. Pes je zakopaný v rozsahu exportných aktivít slovenských podnikov: Dnes okolo 15 slovenských firiem ovláda viac ako 80 % celého vývozu SR. Trpíme na priúzky diapazón konkurencieschopných fabrík a následne výrobkov. To je nezdravá situácia. V konsolidovaných ekonomikách krajín veľkosťou porovnateľných so Slovenskom 50 % exportu vytvárajú veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace v danej ekonomike. Silné národné koncerny majú na svojom konte 25 % a zvyšnú

štvrtinu robí

malý a stredný podnikateľský stav. V takejto konštelácii je možné lepšie vybalansovať výkyvy exportu. Na Slovensku proexportnú sínusoidu kreslí predovšetkým jedna ruka - Volkswagen Slovakia, a pritom proklamujeme, že ekonomika Slovenska musí stáť na rozvoji menších firiem. Od optimálnej štruktúry a efektívnej kooperácie medzi silnými hráčmi a strednou podnikateľskou vrstvou (až na spomínaný VW) sme však veľmi ďaleko. Aj preto je veľmi dôležité, že vláda dokázala zmeniť názor na DPH, aby podporila domácich podnikateľov, postupne „poeurópšťuje“ daňové zaťaženie, a tým de facto posilnila aj pozíciu SR v tvrdej medzinárodnej konkurencii, ktorá čoraz výraznejšie bude sprevádzať svetový obchod.

Tibor Bucha