Nájsť spoločnú cestu aj reč

V ankete Hospodárskeho klubu (NEF) a Hospodárskeho denníka o očakávaniach podnikateľskej sféry od novej vlády, od seba samej a od svojich zamestnávateľských, resp. brandžových organizácií odpovedá dnes Jozef Pittner, predseda predstavenstva, generálny riaditeľ Závodov SNP, a. s., Žiar nad Hronom a člen Prezídia AZZZ SR.

Hd: Ako hodnotíte vývoj svojho zväzu, resp. združenia zamestnávateľov, zväzov a združení od roku 1998 dodnes?

J. Pittner: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení AZZZ SR je príliš veľký celok na to, aby sa dal vnímať čiernobielou optikou a hodnotiť jednoducho. Jej 37 zamestnávateľských subjektov, ktoré zastupujú záujmy podnikateľskej sféry od veľkého priemyslu začínajúc cez banky, poisťovne, obchodné spoločnosti, agropotravinárske podniky, družstevné, mestské a obecné, školské a zdravotnícke organizácie až po desaťtisíce malých a stredných podnikateľov. Predstavuje to silu reprezentujúcu asi 75 % HDP a vyše 90 % zahraničného obchodu. Udržať pod jednou strechou spleť tak rôznorodých záujmov je už sám osebe veľmi slušný výkon. Treba hneď dodať, že to často nie je jednoduché. Chvála za to sa nám pravidelne dostáva aj vo vrcholovej zamestnávateľskej ústredni v Bruseli - v Únii priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), kde oceňujú, že Slovenská republika na rozdiel aj od takých krajín, ako je Maďarsko, Česko a Poľsko má jednotnú zamestnávateľskú centrálu. Podľa jej predstaviteľov jej veľkou prednosťou je autorita širokej členskej základne, o ktorú sa možno opierať tak pri rokovaniach s odbormi, ako aj s vládou.

Hd: Ako sú zástupcovia zamestnávateľov pripravení na tripartitnú pozíciu?

J. Pittner: Čelní predstavitelia AZZZ SR v Rade hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) sú ľudia z praxe. Spája ich spoločný menovateľ, vytváranie priaznivých podmienok pre zamestnanosť. Členmi RHSD sú prezidenti reprezentatívnych odvetvových zväzov, a to Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, Zväzu zamestnávateľov dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Zväzu bánk a poisťovní, Združenia podnikateľov Slovenska, Zväzu poľnohospodárskych družstiev SR, Združenia miest a obcí Slovenska a nášho Zväzu hutníckeho, ťažobného priemyslu a geológie SR. Zároveň sú to vrcholoví manažéri takých podnikov, ako napríklad Duslo, Železničná spoločnosť, VÚB, PPA Control, Závody SNP a ďalších subjektov, ktoré dávajú prácu desiatkam tisíc ľudí. Podobne je to v jednotlivých zamestnávateľských zväzoch a združeniach, kde stoja na čele ľudia dôverne poznajúci potreby nášho podnikateľského prostredia. To samo osebe

garantuje pozíciu

aj kvalifikovanosť v tripartitnom vyjednávaní, či už na úrovni podnikov, pri príprave vyšších kolektívnych zmlúv alebo priamo v RHSD. Som rád, že v súvislosti s tým rastie autorita tripartity a názory spochybňujúce jej filozofiu a mechanizmus sú okrajové. V poslednom čase sa však napriek tomu v časti našich médií v súvislosti s vrcholovým sociálnym dialógom objavujú zmienky nabádajúce na spochybňovanie jeho zákonného rámca a dokonca aj strešného orgánu - RHSD. Takáto pozícia by v čase blížiaceho sa vstupu do EÚ znamenala diskvalifikáciu Slovenska v oblasti sociálneho dialógu tak zo strany Medzinárodnej organizácie práce, ako aj európskej zamestnávateľskej centrály UNICE.

Hd: Ktoré problémy z hľadiska podmienok na podnikanie považujete za súrne, neodkladné?

J. Pittner: V tomto smere sme v AZZZ SR pred časom dali dohromady hlavy spolu s odbornými komorami, ako je Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Slovenská živnostenská komora. O našich záveroch sme informovali prezidenta SR i predsedu vlády. Za prioritu považujeme zlepšenie podnikateľského prostredia kompatibilného s Európskou úniou, a tým rast konkurenčnej schopnosti celej spoločnosti na báze hospodárskeho rastu krajiny, dynamického a stabilného rastu kvality a inovácií, rastu zamestnanosti a rozvoja kvality ľudských zdrojov, presadzovania ochrany práce a životného prostredia a dôslednej realizácie sociálneho partnerstva. Umožní to vytvárať predpoklady na

udržanie pokoja

v spoločnosti, aby sa táto mohla venovať úlohám trvalého rastu ekonomiky, a tým aj životnej úrovni obyvateľstva. Na zabezpečenie tejto priority je žiaduce prijať opatrenia na: reálne zlepšenie vymáhateľnosti práva, zabezpečenie reformy zdravotníctva a sociálnej sféry bez nároku na ďalšie dodatočné zdroje, vychádzajúc z reálnych možností slovenskej ekonomiky, zabezpečenie ukončenia reformy verejnej správy tak, aby bola úspornejšia a efektívnejšia, zníženie odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry, dokončenie reforiem vo vzťahu k Európskej únii, osobitne zvládnutie finančného zabezpečenia prechodu na spoločnú agropotravinársku politiku.

Hd: Ako vôbec vnímate pozíciu podnikateľov v spoločnosti?

J. Pittner: Ich autorita je daná jednoduchým faktom tým, že sú tvorcovia hodnôt spoločnosti a dávajú ľuďom prácu. Podnikateľ hodný tohto mena to chápe ako svoje poslanie. Pochopiteľne, som ďaleko od toho, aby som dnešný stav v tomto smere považoval za ideálny. Podobne vedomie spoločnosti o podnikateľoch je ešte stále veľmi vzdialené od modelu bežného vo vyspelých ekonomikách. Pravdu povediac, prekáža mi občas, že spoločenská klíma, ku ktorej, žiaľ, prispievajú i naše médiá,

dobrému menu

podnikateľov nie vždy žičí. Šírenie skepsy a spochybňovanie etiky podnikateľského stavu v krajinách, kde dochádza k transformácii ekonomických vzťahov, v konečnom dôsledku škodí spoločnosti samej. Tak to vnímajú aj seriózni podnikatelia, ktorí prevládajú v AZZZ SR.

Hd: Predvolebné vyhlásenia zväzov, združení a celého radu organizácií zamestnávateľov sú takpovediac silné, ale podľa výsledkov volieb sa ich podpora nesústredila na jeden subjekt. Alebo je to inak?

J. Pittner: Pluralita názorov, ktorá je typická pre celú spoločnosť, dominuje aj v zamestnávateľskej obci. Z toho dôvodu predpokladať v nej akési napojenie na jeden politický subjekt by odporovalo reálnym očakávaniam členskej základne. Tá pozorne sledovala volebné programy jednotlivých strán a vo viacerých z nich našla pasáže venované hospodárskej politike, z ktorými sa možno identifikovať. V úsilí nájsť k nim cestu, ako som už naznačil, vypracovali zamestnávateľské zväzy a združenia spolu s odbornými podnikateľskými komorami vlastnú dlhodobú národohospodársku stratégiu, o ktorej už politické strany informovali. Verím, že v záujme budúcej prosperity Slovenska nájdeme aj s budúcou vládou v tejto oblasti spoločnú reč. Na mimoriadnej schôdzi RHSD 14. októbra t. r. za účasti premiéra, prezidenta KOZ SR a prezidenta AZZZ SR si zamestnávatelia už niektoré veci spojené s budúcim dialógom vyjasnili.

Hd: Aké šance dávate vláde Mikuláša Dzurindu?

J. Pittner: Zostavu kabinetu tvoria politické strany, ktoré sa napospol hlásia k ambícii zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku. Reformu spoločnosti v tomto smere už vláda Mikuláša Dzurindu odštartovala v minulom období. Došlo k pozitívnemu vývoju v daňovej oblasti a k ozdraveniu bankovej sféry. Chce to však tiež ozdravenie portfólia a dokončenie reštrukturalizácie priemyselných a agropotravinárskych podnikov. Ak chceme zvýšiť našu konkurenčnú schopnosť po

vstupe do EÚ,

iná cesta nám nezostáva. Od toho bude takisto závisieť, či a do akej miery budeme zaujímaví pre zahraničný kapitál. Ak sa navyše využije synergický efekt záujmu o riešenie jestvujúcich problémov s pomocou podnikateľských zväzov a tripartitného mechanizmu, môže sa vývoj urýchliť pri zabezpečení sociálneho mieru. Veľkú šancu novej vláde v tomto smere ponúka predpokladané zapojenie Slovenska do euroatlantických štruktúr už v tomto volebnom období. Bolo by neodpustiteľnou chybou nevyužiť túto príležitosť.

Hd: Čo vaše podnikanie dnes a potom s odstupom roka-dvoch?

J. Pittner: Celý môj doterajší pracovný život je spojený so Závodom Slovenského národného povstania Žiar nad Hronom a nemám v úmysle tento môj podnikateľský osud meniť. Problematika výroby hliníka, hliníkových výrobkov a ďalších aktivít závodu je mi vlastná, detailne ju poznám, a navyše mojím, už dlhoročných cieľom je, aby sa ďalej rozvíjal, a tým prispieval k rozvoju celého regiónu a, samozrejme, aj slovenskej ekonomike. Uplynulých viac ako desať rokov to bola

ťažká skúška,

no ani tie budúce pravdepodobne nebudú ľahšie. Po tohtoročnej privatizácii závodu nás čaká reštrukturalizácia a reorganizácia v záujme posilnenia efektívnosti hospodárenia. Aj keď sa zachováva kontinuita vo výrobnej i v riadiacej oblasti a tiež v oblasti strategických zámerov, čo znamená, že sa nechystáme na prevratné zmeny, v budúcich rokoch si závod bude vyžadovať minimálne rovnako veľké úsilie ako doteraz. Moje podnikateľské ambície budú zamerané na rozvoj ZSNP, čo je taký náročný cieľ, že si vyžiada všetok môj čas, sily a schopnosti.

Peter Kasalovský