Škola v ruinách

Očakávajú nové zemetrasenia

Taliansko, Sumatra, Japonsko, indický Kašmír a Pakistan, Andamanské ostrovy. Čo majú spoločné tieto štáty a oblasti? V poslednom týždni a v posledných dňoch predovšetkým strach. Z nových ničivých otrasov zeme. Taliansko sa po prebudení sicílskej sopky Etna opakovane trasie už týždeň, v sobotu silné zemetrasenie postihlo indonézsku Sumatru (6,2 stupňa Richterovej stupnice, 40 zranených ľudí), stredne silné otrasy zemskej kôry viackrát „úradovali“ v indickej časti Kašmíru (5,2 stupňa) a v Pakistane (7 obetí), postihli tiež Andamanské ostrovy na hraniciach medzi Indiou a Mjanmarskom (4,9 stupňa). Včera údaje o tektonických pohyboch zeme so silou 6,2 stupňa Richterovej stupnice prišli z Japonska, ktoré je jednou z najviac postihovaných krajín zemetraseniami. To včerajšie na severe ostrovnej krajiny síce na určitý čas obmedzilo premávku rýchlovlakov, ale obete na životoch hlásené neboli.

S prevažne maloletými obeťami štvrtkového zemetrasenia v strednom a južnom Taliansku sa včera v duchu lúčila celá krajina a aj zvyšok sveta. Juhotalianska obec San Giuliano di Puglia od štvrtku zažíva svoju apokalypsu. Otrasy zeme zo začiatku týždňa, najmä tie utorkové so silou 4,4 stupňa Richterovej stupnice, ktoré pripravili o prístrešie 1000 ľudí, akoby iba predznamenávali začiatok väčšej drámy. Vo štvrtok, deň pred Dušičkami, polhodinu pred poludním v južnej časti Apeninského polostrova sa zemská kôra opäť „zavlnila“. V intenzite 5,4 stupňa Richterovej stupnice. Celé južné Taliansko až po Rím cítilo silu nečakaných záchvevov. To vtedy ešte málokto tušil, že v obci San Giuliano di Puglia, najpostihnutejšej epicentrom zemetrasenia, takmer všetky domy odolajú otrasom (až na pukliny a narušenú statiku), iba miestna škola pochová vo svojich ruinách budúcnosť mestečka. Prvé správy indikovali počet 50 detí zasypaných strechou a betónovou povalou. Odštartovala trojdňová záchranárska dráma, ktorá priniesla kúsok nádeje rodičom zachránených detí a bezbrehý žiaľ pre tých, ktorých deti sa už zachrániť nepodarilo. Záchranári z celého Talianska, aj tí odvolaní spod Etny, bojovali s časom, bojovali so strachom, lebo medzitým sa zem opäť triasla, a aj holými rukami sa v rumovisku snažili do poslednej chvíle živiť nádej, že je ešte možné niekoho zachrániť, aj keď hlasy pod ruinami postupne hasli... Z rúk smrti vyrvali 35 ľudí. Štatistika je však aj tak neúprosná. Najsilnejšie zemetrasenie v Taliansku od roku 1997 si vyžiadalo životy 26 detí a ich dvoch učiteliek, ďalšie dve staršie ženy umreli pri narušení vlastných domov. V dedine San Giuliano di Puglia včera pochovali 29 obetí štvrtkového zemetrasenia. Z toho 23 detí. Deväť prváčikov. Celú jednu triedu. Desať z detí malo menej ako šesť rokov.

O šťastí v nešťastí môžu hovoriť ich spolužiaci a konškoláci, ktorí sa v čase „prebudenia zeme“ zabávali na halloweenskej párty v školskej záhrade. Počet obetí mohol byť drastickejší, lebo postihnutú školu navštevuje spolu asi 100 detí. Celé Taliansko šokované drámou sa teraz zaujíma, ako je možné, že škola ako jediná budova v dedine neodolala otrasom a jej betónová povala sa zrútila na slabo vybudované múry. Hľadá sa vinník. Rodičia včera pochovaných detí chcú spravodlivosť, čomu má pomôcť aj špeciálne vytvorená vyšetrovacia komisia.

Len Taliansko v priebehu minulého týždňa postihlo do desať vážnejších zemetrasení. Len z obce San Giuliano di Pugliabolo bolo hospitalizovaných okolo 140 zranených a stovky obyvateľov stredného a južného Talianska prišli o strechu nad hlavou a vlastne o všetko a mnohí z nich sú nútení spávať v provizórnych stanoch. A dráma sa možno ešte nekončí. Lebo odborníci varujú pred možnosťou ďalších otrasov. Ako včera uviedol pre televíziu RAI Enzo Boschi, riaditeľ Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie, Taliansko môže očakávať ďalší týždeň zemetrasení.

Iaromír Novák