Hospodársky denník
USD42,026 Sk
EUR41,465 Sk
CHF28,344 Sk
CZK1,348 Sk
  Pondelok  4.Novembra 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Sú krytí ústavou

Nemali a nemajú veľké oči

Vzťah k reforme verejnej správy sa nemôže prejavovať pridávaním zodpovednosti a kompetencií obciam, pričom financie dostáva niekto iný. To je obraz súčasných dní, ktorý by mal posunúť túto reformu ďalej. Alebo nie? Samospráva nikdy nemala, aspoň čo sa týka miestnej, a ani teraz nemá veľké oči. Správa sa pragmaticky tak, ako sa to snaží deklarovať aj vláda. Ale už aj niektorí jej ministri, a to vo vzťahu k svojím rozpočtom, stihli pripomenúť, že reforma predsa niečo stojí, a tak treba pridať. Ak to však platí pre ich rezorty, malo by to platiť aj pre samosprávu, teda pre slovenské obce a mestá. Pritom nejde o mechanické navyšovanie na úkor štátneho rozpočtu, ale o nevyhnutné prerozdelenie, lebo obce vo viacerých správnych úkonoch nahradili, ale aj naďalej majú vo väčšej miere nahradiť štát. Rozpočet tak, ako je konštruovaný, je reštruktívny voči občanom a obciam, ale nie vo vzťahu k štátnej správe. Jeho súčasná podoba môže znamenať zabrzdenie tejto reformy, aj keď politické vyhlásenia smerujú k budúcemu zrušeniu okresných či krajských úradov.

Na samosprávu doľahnú opatrenia zo zákona o rozpočtových pravidlách a ďalšie. Štátna však akoby hovorila: My naďalej ostávame na svojich miestach, vo funkciách a občania, vy nás plaťte. No a ty, samospráva, prečítaj si zákon, správaj sa a riaď sa podľa neho. V priemere by mali obce z podielových daní dostať v tomto roku na jedného obyvateľa 1806 Sk a na budúci rok to má podľa vlády predstavovať 1859 Sk. V týchto dňoch kabinet zverejnil,

čo sa bude

a o koľko zdražovať. Je nepredstaviteľné, aby v tejto situácii, pri uvedenom minimálnom, neadekvátnom zvýšení prostriedkov, vedeli obce zabezpečiť nielen výkon nových kompetencií, ale vôbec svoje prežitie.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) stále verí, že tieto a ďalšie problémy, ktoré súvisia s financovaním, sa začnú zodpovedne riešiť. Veď ministerstvo financií vedie ústavný činiteľ, ktorý nie až tak dávno, aj keď sa tej funkcie vzdal, zodpovedal práve za reformu verejnej správy. „Minister financií Ivan Mikloš dlhodobo pracoval práve na modeli nového financovania samosprávy,“ hovoria predstavitelia ZMOS. „Veľmi detailne by teda mal poznať jej potreby.“ Nedávno bolo tripartitné rokovanie a ZMOS tam svoje požiadavky prednieslo. Vo vláde však nie je zastúpené. Pritom všetci vidia, ako to v nej chodí, ktoré ministerstvo si čo vyrokuje. Samospráva to však nemá kde urobiť, azda až napokon v parlamente. Je tu ešte jeden dôležitý moment. Slovensko má ústavu, ktorá

jasne deklaruje,

aké sú možnosti aj samosprávnych orgánov. Do pozornosti dávame aspoň článok 71 Ústavy SR, ktorý hovorí: Na obce a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. Samospráva je teda ústavou krytá. Takže ak má niesť zodpovednosť a nahradiť štátnu správu, musia prísť aj peniaze. Opačný postup je nielen protireformný a zatiaľ sa takým ukazuje byť, ale zrejme aj protiústavný. V samospráve je všetko o financiách, šikovnosti, manažovaní a o schopných ľuďoch. Ale ak nie sú peniaze, tak veľmi ťažko aj tí najschopnejší môžu úlohy zvládnuť. Budú sa teda obce zadlžovať? Budú sa dostávať do nútenej správy? Na to sú predsa jasné pravidlá. Otázka znie, či to poslanci NR SR dopustia. Podľa dostupných informácií stranícke koaličné kabinety ich zaväzujú, aby pri rokovaní o rozpočte nenavrhovali navyšovanie. Reforma verejnej správy, ako sme však uviedli, je o prerozdelení, nie zaťažovaní rozpočtu. To je posolstvo samosprávy novému parlamentu a v tom je jej nádej, že poslanci, ak nie vláda, vypočujú jej argumenty. Predstavitelia samosprávy hovoria, že s väčšinou doterajších členov vlády majú dobré vzťahy, takže ak budú

ochotní počúvať

a hľadať riešenia, veci sa pohnú a pokročí aj reforma verejnej správy. Keď sme sa spýtali predstaviteľov samosprávy, ako sa pripravuje napríklad programové vyhlásenie vlády, či doterajšie kabinety po svojom nástupe ich kontaktovali, konzultovali s nimi, alebo ich program bol len výsledkom činnosti straníckych centrál, tak sa nám dostalo odpovede, že platí záver našej otázky. Nie je to príliš optimistické konštatovanie.

Vladimír Turanský

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.