Agrokomplex zrkadlom

Komentuje Vladimír Turanský

Príkladom toho, že začlenenie do európskeho spoločenstva môže pre Slovensko priniesť aj niektoré nevýhodné podmienky, je návrh Európskej únie vyplácať poľnohospodárom novoprijímaných krajín len štvrtinovú úroveň priamych agrárnych platieb. Je to signál, aby sa v rámci prípravy na vstup do EÚ začalo intenzívnejšie a najmä objektívnejšie hovoriť aj o záležitostiach, ktoré môžu ohroziť záujmy krajiny. Hrozí, že diskusia na túto tému vyústi do poklesu pomerne vysokej podpory integrácie u nášho obyvateľstva.

V rámci prístupového referenda sa uvažuje už aj o otázke pre našich obyvateľov, ako aj o propagačnej kampani na podporu a vysvetlenie integrácie. Je jasné, že jej zámerom bude priblížiť pozitíva, lebo nie je v záujme ani vlády a ani krajiny hovoriť o opaku. Negatív by však bolo oveľa menej, keby všetky doterajšie vlády viac dbali na výkonnosť domáceho agrokomplexu. V referendovej otázke sa môže, ako to už načrtol aj podpredseda vlády Pál Csáky, vyskytnúť zmienka o súhlase s podmienkami, ktoré obsahujú jednotlivé negociačné kapitoly. Ruku na srdce. Kto dnes vie, čo konkrétne obsahujú? Mnohí, a to aj odborníci, sa sťažujú, že obsah nepoznajú, a ak, tak len v hrubších kontúrach. Takže pri súčasnej úrovni poznania by obyvatelia išli hlasovať za niečo, čo skôr len cítia, no nepoznajú. A nepomohli im v tom ani doterajšie dôsledkové štúdie. Ak bude propagačná, tridsaťmiliónová kampaň, zameraná na vstup, jednostranná, mnohí po integrácii sa nebudú vedieť vynačudovať. Napriek tomu vstup do EÚ je potrebný z dlhodobejšej perspektívy. Teraz však ide o zaručenie toho, aby bol v začiatku čo najmenej bolestivý.

V prípade priamych platieb pre poľnohospodárov viaceré politické strany považujú za nevyhnutné, aby vláda v súčinnosti s ďalšími kandidátskymi krajinami žiadala od únie skrátenie prechodného obdobia na úplné zladenie dotovania z navrhovaných desať aspoň na tri roky. Táto požiadavka súvisí s novou spoločnou poľnohospodárskou politikou od roku 2007. Nižšie platby však bude musieť kabinet vyrovnať, aby domáci poľnohospodári mohli konkurovať finančne silnejším západným farmárom. Inak hrozí, že asi tretina agropodnikateľov nový model financovania neprežije. To nie je o tom, že nech neschopní zaniknú. Ale o tom, že tento rezort doterajšie vlády nepovažovali za svoju prioritu, skôr naopak. Teraz možno budeme žať výsledky ich viacročnej takmer ľahostajnosti.