Cena prázdnej izby je tou najdrahšou pre hotel

Prosperita služieb je v rukách zákazníkov

Tvrdeniu „predať pod cenu sa neoplatí“ tvrdo konkuruje ďalšie tvrdenie: „najdrahšia izba je prázdna izba“. Podľa Ing. Zuzany Šedivej, prezidentky Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR, k optimálnej cene vedie stredná cesta. Aj preto ako skúsená manažérka s dlhoročnou praxou v ekonomickej oblasti manažérom odporúča sledovať vývoj priemernej ceny ubytovania. Len primeraná úroveň realizačnej ceny zabezpečí ekonomické fungovanie hotela. V praxi cestovného ruchu ešte stále chýba štandardizácia cenovej politiky porovnateľná s obchodnými zvyklosťami v ekonomicky silnejších štátoch. Po desaťročí, počas ktorého už neplatia štátom stanovované veľkoobchodné a maloobchodné ceny služieb prechodného ubytovania, sa dôsledok

rôznej úrovne

marketingového manažmentu už zreteľne prejavil. Vidieť to predovšetkým tam, kde entuziazmus už vyprchal a niet dostatok vlastných finančných zdrojov na udržanie kvality služieb. Pokles kvality sa, samozrejme, odráža v dopyte. Ponuka nestačí kryť ustavične zvyšujúce sa nároky zákazníkov, hostia nemôžu byť uspokojení a výsledkom nie je nič iné ako nevracajúci sa hosť, prázdna izba alebo jej predaj za dumpingovú cenu, teda za cenu, ktorá nezabezpečí potrebné ekonomické fungovanie zariadenia. Je zaujímavé, že v mnohých prípadoch sa pod nekvalitu služieb podpísal nezáujem o spotrebiteľa. Veď ako ináč možno nazvať zotrvanie v duálnych cenách diskriminujúcich zahraničných hostí. Podnikateľ, málo sa zaujímajúci o pocity zákazníka, ktorý sa do tejto diskriminačnej situácie dostal, akoby si neuvedomoval

etický rozmer

obchodníka tak, ako je vnímaný v kultúrne vyspelých krajinách. Diskriminačné správanie niektorých našich podnikateľov dokonca nedokázalo regulovať ani trh, preto cenotvorba v tejto oblasti musela byť upravená legislatívne vyhláškou MF SR č. 375/1999 o cenách. Napriek dobrému úmyslu zostavovateľov tejto nižšej právnej normy znova zaúradoval legislatívny škriatok. Vo vyhláške totiž nie je zmienka o službách, ale len o tovare ponúkanom na predaj. Služby sú akoby stále mimo dosahu a diskriminácia funguje ďalej, a to nielen v ubytovacích službách. Tí, ktorí sa rozhodli uplatňovať nediskriminačnú politiku, s odstupom dvoch rokov zistili, že sa nemuseli obávať straty domáceho klienta, ale naopak stabilizovali jeho záujem o poskytované služby. Odstránením duálnych cien sa odstránil zdroj nekontrolovaných „duálnych“ príjmov nekorektných zamestnancov, čo sa prejavilo dokonca vo zvýšení tržieb. Prax potvrdzuje, že duálne ceny a diskriminácia zákazníka

nevedie k cieľu,

ktorou by mala byť ekonomická prosperita zariadenia. Rovnako k nemu nevedú ani dumpingové ceny a nečestná konkurencia medzi ubytovacími zariadeniami v regióne. Vyhovuje len tým, ktorí túžia po okamžitom efekte, pretože konečný efekt pracuje proti nim. Rozhodovanie podnikateľa nebýva nikdy ľahké, predovšetkým v situácii ustavične sa zvyšujúcich nákladových vstupov a stále málo rozvinutej distribučnej siete vrátane stupňa podpory neviditeľného exportu zo strany štátu. Cesta k cieľu je však len jedna.

Rudolfa Vallová