Nová bryndza prešla testom

Vyhovieť spotrebiteľovi a zlepšiť bezpečnosť

Známe obavy slovenských výrobcov bryndze, že vstupom do únie výrobok pre možnosť alimentárnej nákazy pre konečného spotrebiteľa v dôsledku problémov s OHS - úrovňou patogénov, vysokej predovšetkým na jar, prvý vyriešila Liptovský mliekareň Liptovský Mikuláš. Z dvoch možností, ktoré môžu pomôcť odstrániť problémy - pasterizovať mlieko alebo termizovať hotový výrobok, sa rozhodli pre druhú možnosť. Začiatkom tohto roka začala vyrábať novú, vylepšenú bryndzu. Ing. Ján Blcháč, generálny riaditeľ spoločnosti prezradil, že nová bryndza prešla spotrebiteľským testom ešte minulý rok. Prieskum ukázal, že modifikovaný výrobok dosiahol celkový stupeň spokojnosti 6,37 bodu z maximálneho počtu 7. Potvrdil zámer Liptovskej mliekarne, ktorá podľa slov generálneho riaditeľa hľadala spôsoby, ako najlepšie vyhovieť spotrebiteľovi, aby výrobok spĺňal požiadavky na bezpečnosť a bol vhodný na distribúciu do obchodov, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Požiadavky Európskej únie sú v tomto ohľade nekompromisné. Podľa Jána Blcháča je veterinárna služba EÚ nekompromisná. A aj to bol dôvod, prečo v Liptovskej mliekarni začali s rekonštrukciou výrobných priestorov. Ukončia ju na jar budúceho roka a jej zavŕšenie bude novým začiatkom v exporte tohto slovenského delikátneho výrobku, ktorý aj po termizácii si zachováva

tradičnú chuť

a získala predĺženú trvanlivosť 30 dní. Jeho obal má atraktívny dizajn v tvare geletky a tak ľahko upúta pozornosť spotrebiteľov na mieste predaja. Podľa šetrenia Agentúry Markant až 97 % potenciálnych zákazníkov bolo ochotných kúpiť si nový typ bryndze. Navyše praktické balenie zjednodušuje manipuláciu s tovarom v predajni. Modifikovaný výrobok prináša so sebou pre niektorých spotrebiteľov aj rozpaky. Sú to tí, ktorí sú zvyknutí na tradičnú bryndzu. Potravinárstvo je odbor, ktorý sa rovnako ako každý iný, vyvíja. Podnetom na inovácie sú často hygienické predpisy, požiadavky spotrebiteľa a zmeny jeho životného štýlu, ako aj povinnosť ochrany jeho zdravia, života a majetku. Tak, ako v súčasnosti vítame termizovanú bryndzu, tak niektoré gazdinky pred časom

vítali halušky

v prášku. Dôležité je, že termizovaná bryndza zložila náročné požiadavky svetového trhu a ako typický slovenský výrobok môže reprezentovať našu gastronómiu a Liptov rovnako, ako prezentuje syr Port Salut bretónske opátstvo Port-de-Salut v Entrammes alebo Cognac rovnomenný región vo Francúzsku. História našej bryndze je nemenej príťažlivá. V potravinárskom priemysle je jedným z mála výrobkov, ktorý má nefalšovaný slovenský pôvod. Písomné záznamy spomínajú Jána Vagača, ktorý v roku 1787 zriadil prvú živnostenskú bryndziareň v Detve a začal manuálne prepracovávať ovčí hrudkový syr rozvaľkaním syrovej hmoty, čím dosiahol mastnejšiu a rovnomernejšiu konzistenciu. Túto technológiu zdokonalil v roku 1800, keď nahradil drevené valčeky veľkými drevenými valcami, ktoré otáčali viacerí muži. Existujú písomné dokumenty, ktoré popisujú

prepravu bryndze

do obchodov vo Viedni a Budapešti, ba bryndza sa dokonca podávala aj na dvore rakúsko-uhorských cisárov. V Liptove písomné dokumenty spomínajú rodinu Makovických v Ružomberku, ktorá začala s výrobou bryndze v roku 1850. Prvé legislatívne úpravy slovenskej bryndze sa uskutočnili vládnymi nariadeniami č. 7/1927, č. 152/1935, č. 160/1937. Žiaden iný štát v období pred druhou svetovou vojnou nemal takýto technologicky kodifikovaný dokument. Je teda nesporné, že bryndza má svoju nielen obchodnú a výživovú hodnotu, ale aj hodnotu historickú a kultúrnu.

Rudolfa Vallová