Ak dôchodok, potom jeden rok

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Pracujem na okresnom úrade. V októbri splním podmienky na nárok na starobný dôchodok. Chcem však naďalej pracovať. Môže mi dať obecné zastupiteľstvo či starosta obce výpoveď? Mám nárok na odstupné, ak o starobný dôchodok požiadam neskoršie?

- V predmetnej veci je potrebné vysvetliť, kedy vzniká nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a kedy vzniká nárok na „výplatu“ dávky dôchodkového zabezpečenia, teda starobného dôchodku. Nárok na starobný dôchodok vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (teda dovŕšenie dôchodkového veku, celková dĺžka doby zamestnania, najmenej však 25 rokov, zaradenie zamestnania do pracovnej kategórie, zistenie priemerného mesačného zárobku). Nárok na „výplatu“ starobného dôchodku vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie starobného dôchodku (§ 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že ak ste aj splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, ale žiadosť o priznanie, čiže výplatu starobného dôchodku ste si nepodali, naďalej vám váš pracovný pomer trvá. Zároveň je potrebné uviesť, že splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, teda dovŕšenie dôchodkového veku, nie je dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z taxatívne uvedených dôvodov v zmysle ustanovenia § 63 Zákonníka práce.

Odstupné patrí zamestnancovi najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku iba pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP (teda ak sa ruší alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách) alebo dohodou z tých istých dôvodov, a zamestnankyni, s ktorou zamestnávateľ skončí pracovný pomer v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy (§ 76 ods. 1 ZP).

Z uvedeného vyplýva, že ak nie ste nadbytočná, váš zamestnávateľ - obecné zastupiteľstvo vám nemôže dať výpoveď z tzv. organizačných dôvodov a vzhľadom na to vám nárok na odstupné nevzniká. Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok patrí zamestnancovi tzv. odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 5 ZP). Teda v prípade, ak ste nadobudli nárok na starobný dôchodok, napríklad 15. 7. 2002 a v ten deň, prípadne aj neskôr, napríklad až 15. 6. 2003 by ste skončili prvýkrát pracovný pomer napríklad dohodou, vznikol by vám nárok na odchodné. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak by ste si podali žiadosť o priznanie starobného dôchodku a naďalej by ste chceli pracovať, pracovný pomer by ste mohli uzatvoriť opätovne so svojím terajším zamestnávateľom iba na dobu určitú, najviac na obdobie jedného roka. Starobný dôchodok sa vám môže vyplácať len v prípade, ak budete vykonávať zamestnanie na dobu najviac jedného roka (§ 98 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov).

Toho času som na materskej dovolenke. Môj zamestnávateľ (zahraničná firma so sídlom na území SR) trvá na tom, aby som nastúpila do práce hneď po skončení tejto tzv. riadnej materskej dovolenky, čiže po uplynutí 22 týždňov po pôrode. O dcéru sa mi bude starať moja mama, ktorá je už na dôchodku. Problémom je, že zatiaľ dieťa dojčím. Chcela by som vedieť, či mám nárok na prestávky v práci na účely dojčenia a či zamestnávateľ je povinný mi ich poskytnúť, pokiaľ si dieťa odvykne od dojčenia.

- Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území SR a zamestnávateľom so sídlom na našom území sa spravujú Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak (§ 5 ods. 1 ZP). Matke, ktorá svoje dieťa dojčí, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci aj osobitné prestávky na dojčenie (§ 170 ZP). Matke, ktorá pracuje určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. V prípade, ak pracuje kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Z uvedeného vyplýva, že prestávky na dojčenie možno čerpať aj na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny alebo možno zlúčiť tieto prestávky na začiatku pracovnej zmeny, počas pracovnej zmeny alebo na jej konci. Zamestnávateľ je povinný takéto čerpanie prestávok na dojčenie umožniť. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám okrem prestávok v práci aj prestávky na dojčenie, a to najdlhšie do jedného roku veku dieťaťa.

JUDr. Z. Macková, PhD.