Víťazný pochod na modrom koberci

V jubilejnom roku Pohára federácie tenistiek Slovensko držiteľom svetovej trofeje

Keď sme v prvom kole tohtoročného Pohára federácie tenistiek zdolali silné Švajčiarsko 3:2, dalo sa vytušiť, že kolektív nehrajúceho kapitána Tomáša Malíka pôjde hodne vysoko. Naše dievčatá Hantuchová, Husárová a Nagyová sa vypli k veľmi dobrému výkonu, imponujúcim štýlom zaujala najmä Husárová v prvom súboji s jednotkou súpera, keď Schnyderovú poslala z dvorca po setoch 7:6 (7), 5:7, 7:5, a tým akoby naznačila spoluhráčkam cestu k víťazstvu. Slovenský tenis odrazu vlastnil mimoriadne silný tím, ktorému odborníci predpovedali veľké víťazstvá. Stalo sa, v uplynulú nedeľu vystúpal náš výber až na vrchol, vo finále Pohára federácie v Maspalomas na ostrove Grand Canaria zdolal Španielsko 3:1. Slovensko sa tak po USA (17-násobný víťaz), Austrálii (7), Česko-Slovensku (5), Španielsku (5), Nemecku (2), Južnej Afrike (1), Francúzsku (1) a Belgicku (1) zapísalo ako ôsma krajina, ktorá je držiteľom trofeje Fed Cup.

Na štartovú čiaru práve skončenej súťaže družstiev Pohára federácie sa postavilo v kvalifikačných turnajoch jednotlivých zón 94 krajín, tenisová veľmoc USA skončila v 1. kole svetovej skupiny na Rakúsku, Austrálčanky neprešli cez Belgicko. Naše družstvo zastavilo v druhom kole Francúzsko, ktoré na domácej pôde - na dvorci Národného tenisového centra v Bratislave - zdolali Slovenky jednoznačným výsledkom 4:1 a otvorili si tak dvere dokorán medzi štyri najlepšie tímy na svete. Okrem troch spomínaných hráčok Slovenska prispela k tomuto úspechu aj Martina Suchá a jej víťazstvo nad Dechyovou 7:6 (3), 6:1 vo štvrtom zápase súboja vojde do histórie ako definitíva nášho postupu na Kanárske ostrovy. Okrem nás sa tam napokon prebojovali ďalšie tri európske krajiny, domáce Španielsko, Rakúsko i

S jedlom rastie chuť, postup medzi svetové kvarteto sa zrazu zdal byť samozrejmosťou a silneli hlasy, že iba víťazstvo bude jednoznačným úspechom. Akoby sme zabudli na pretrpené obavy pred Švajčiarkami i Francúzkami a napokon nám v ceste za titulom v Maspalomas stáli najprv Talianky. Súperky z Apeninského poloostrova síce nemajú vo svojich radoch v priemere rebríčkovo lepšie postavené hráčky, ako sú naše dievčatá, ibaže súťaž družstiev je o niečom inom. Ôsma najlepšia hráčka sveta Daniela Hantuchová by o tom vedela dlho rozprávať, najmä po súboji so Schiavoneovou 6:7 (1), 1:6. Nemohli sme horšie vykročiť, ako takmer debaklom jednotky tímu, našťastie mal kto zaveliť do útoku. Naša dvojka Janette Husárová, s ustavičným jemným úsmevom na tvári, sa postavila na greensetový modrý dvorec a z krátkej cesty vzala vietor z plachiet Taliankam víťazstvom nad ich jednotkou Farinovou-Eliovou po setoch 6:4, 6:3. Bola to variabilná hra tejto hráčky, plná improvizácie a hravých kúskov, ktorá napumpovala okysličenú krv do tela nášho tímu a konečných 3:1 nad Talianskom bolo toho obrazom. Ocenila to aj naša jednotka Hantuchová, keď vyhlásila: „Janette mi najviac pomohla víťazstvom nad Farinovou.“

V druhom semifinálovom stretnutí domáce tenistky urobili „povinný“ krok víťazstvom nad Rakúskom 3:2, hoci po druhom dni dvojhier bolo z 2:0 nečakaných 2:2 a rozhodla až štvorhra. Túžba po šiestom víťazstve v Pohári federácie bola v španielskom tíme dominantnou hnacou silou. A varovným signálom pre naše dievčatá pred finálovým súbojom. Španielky okrem vysokých kvalít wimbledonskej víťazky z roku 1994 Martinezovej (35. hráčka WTA) a skúseností dvojnásobnej finalistky Wimbledonu Sanchezovej-Vicariovej postavili na misku váh aj desaťnásobnú účasť vo finále Fed Cupu, kým naše tenistky boli postavené do tejto úlohy po prvý raz. Zvládli ju však perfektne, už Husárovej veľký výkon proti Martinezovej aj napriek prehre bol signálom, že pôjde o mimoriadne tuhý boj a naše ho nechcú pustiť z rúk. Hantuchová si za hodinu poradila s treťou hráčkou súpera Sernovou, stav 1:1 bol očakávaným výsledkom. Tri hodiny a 18 minút potrebovala naša jednotka na prelomenie odporu Martinezovej, aby napokon zvíťazila v troch setoch 6:7 (8), 7:5 a 6:4. A všetko bolo opäť na Husárovej, v súboji so Sanchezovou-Vicariovou jej však stačila hodina pobytu na modrom dvorci, s obdivuhodnou prevahou zvládla tento duel a takmer z milosti ponúkla veľkej súperke dva body v druhom sete, keď jej v prvom dala povestného „kanára“.

Pohár federácie, pre ktorého organizáciu nenašla ešte v roku 1919 Hazel Hotchikonsová pochopenie, oslávil v tomto roku svoje štyridsiate výročie a pre Slovensko je to rokom nástupu na trón. Pripomeňme ešte raz, po zásluhe. Máme totiž mimoriadne kvalitný tím s dobrým kurzom k úspechom aj v budúcich rokoch. Ak zostane spolu a uchová si súčasnú súdržnosť.

Martin Sládek