Spor pre uviaznuté náklady

Na predčasné odstavenie V-1 doplatia len Slovenské elektrárne?

„S účinnosťou od 1. januára 2003 bude určovať ceny za elektrickú energiu a služby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) SR. Pri stanovení cien za elektrinu zohľadní oprávnené náklady (vrátane uviaznutých nákladov) a primeraný zisk tak, aby sa Slovenským elektrárňam (SE) kompenzovali aj náklady, ktoré im vznikli tým, že po zmene regulačného režimu a otvorení trhu prestanú byť niektoré ich aktíva schopné konkurencie,“ povedal nám pred niekoľkými týždňami generálny riaditeľ sekcie energetiky, nerastných surovín a hutníctva ministerstva hospodárstva Jozef Urmín. Reagoval tak na našu otázku, či sa po ďalšom kroku v procese otvárania trhu s elektrinou budú môcť predstavitelia SE správať ako dobrí hospodári a zatvoriť neefektívne zdroje, ktoré vyrábajú najdrahšiu elektrinu (elektrárne využívajúce hnedé slovenské uhlie, s významnými investíciami do ekológie). Jozef Urmín tiež dodal, že Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) tieto elektrárne s možnosťou poskytovania regulačného výkonu potrebuje na zabezpečenie podporných služieb na dosiahnutie spoľahlivej dodávky elektriny zodpovedajúcej kvality. No ohodnotenie výšky a rozsahu uviaznutých nákladov je problematické. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SE Vincenta Pillára sa ich výška podľa viacerých analýz pohybuje od 6 až do 44 mld. Sk! A tak nečudo, že táto téma medzi zainteresovanými vyvoláva búrlivé diskusie. Veď dokonca existuje viacero

rôznych definícií

toho, čo vôbec sú uviaznuté náklady. Kým napríklad podľa niektorých ide o náklady vyplývajúce z finančných záväzkov, ktoré by si podnik nebol schopný pokryť na konkurenčnom trhu, iné definície do uviaznutých nákladov len zaraďujú investície, ktorých účtovná hodnota presahuje súčasnú trhovú cenu. ÚRSO pred niekoľkými dňami rozhodol, že SE budú môcť od nového roka zvýšiť pre svojich odberateľov (rozvodné podniky) ceny v priemere len o 7,9 %. Následne rozvodné podniky spracujú analýzy (čo už urobili) a potom návrhy na stanovenie cien pre konečných odberateľov. Z doteraz zverejnených informácií však vyplýva, že SE a ÚRSO sa na výške uviaznutých nákladov nedohodli. ÚRSO zahrnul do cien elektriny len náklady na prevádzku jadrových elektrární (2,6 mld. Sk) a náklady súvisiace s prevádzkou elektrární využívajúcich hnedé slovenské uhlie (800 mil. Sk). Medzi uviaznuté náklady ÚRSO nezaradil, na prekvapenie mnohých odborníkov, ani rozostavané bloky tri a štyri v Jadrovej elektrárni Mochovce. Ba ani

očakávané straty

z predčasného odstavenia bohunickej jadrovej elektrárne V-1. Pritom treba zdôrazniť, že jej odstavením (nepôjde o jednorazový krok ) SE prídu o zdroj, ktorý vyrába najlacnejšiu elektrinu, s ktorou by si na viac rokov posilnili pozíciu v konkurenčnom boji. Od nového roka sa trh otvorí pre odberateľov s ročnou spotrebou nad 40 GWh elektrickej energie. Väčšina predstaviteľov odborov energetiky z podnikov, ktoré už teraz patria alebo od nového roka budú patriť medzi oprávnených odberateľov, nám potvrdila, že zahraniční obchodníci s elektrinou a potenciálni dodávatelia už majú slovenský trh dobre preskúmaný. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili viaceré rokovania o podmienkach dodávok. Kto z nich sa konkrétne rozhodne pre nového dodávateľa, je zatiaľ otázne. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že už koncom leta

traja z najväčších

vážne prejavili záujem zmeniť dodávateľa. No práve skupina zástupcov z uvedených podnikov sa v rámci pracovnej misie do Talianska, ktorú minulý mesiac organizovala Energetická sekcia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, presvedčila, že celý proces otvárania trhu je veľmi zložitý. Hoci Taliansko je v ňom v porovnaní so Slovenskom výrazne vpredu, veľa pekných myšlienok zostáva stále na papieri. Na druhej strane však kompetentní presadili také opatrenia, aby Enel ako bývalý monopolný výrobca (postupne musí uvoľniť 51 % výrobných zdrojov ďalším subjektom) nedoplatil na liberalizáciu. Uviaznuté náklady v cenách elektriny už dnes

zohľadňujú dôsledky

odstavenia zdrojov, ktoré v otvorenom trhu nebudú môcť efektívne prevádzkovať. Dokonca, čo je z hľadiska SR zaujímavé, v cenách elektriny sú zahrnuté aj náklady na odstavenie tamojšej jadrovej elektrárne. Aj keď rozhodnutie podporené referendom o ňom už patrí minulosti, ide o taký finančne náročný krok, že nemôže naň doplatiť len jeho bývalý prevádzkovateľ.

Zdena Rabayová