Mať schopnosť vyplácať dôchodok

V súčasnosti sa stále hovorí o potrebe uskutočniť dôchodkovú reformu čo najrýchlejšie, ktorej jadro má tvoriť prechod na „úplnú“ kapitalizáciu. Hlavné problémy v dôchodkovom zabezpečení predstavuje najmä:

1. Zaostávanie reálnej hodnoty dôchodkov.

2. Vysoká nivelizácia dôchodkov v súvislosti s vysokou mierou solidarity. Dôsledkom je nízka diferenciácia dôchodkov. Minimálna výška starobného dôchodku v prípade jediného zdroja príjmu je 4323 Sk mesačne a maximálna výška starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a ďalšom výkone pracovnej činnosti, teda pri neskoršom odchode do dôchodku, napríklad v 65 rokoch veku u muža, je 8697 Sk.

3. Zvyšovanie podielu občanov v dôchodkovom veku na pomere počtu dôchodcov a znižovanie počtu platiteľov poistného, spôsobeným najmä nepriaznivým demografickým vývojom v dôsledku (relatívne) nízkej pôrodnosti.

4. Postavenie osôb samostatne zárobkovo činných, ktoré platia poistné na dôchodkové zabezpečenie čoraz menšou mierou (vo väčšine prípadov z najnižšieho vymeriavacieho základu, čiže zo sumy 4000 Sk, ak však ochorejú či nastúpia na materskú dovolenku, výška nemocenského alebo peňažnej pomoci v materstve sa im vypláca z minimálnej mzdy, ktorá je od 1. októbra 2002 vo výške 5570 Sk mesačne. Takéto zvýhodnenie má význam ako podpora rozvoja malého a stredného podnikania iba v jeho začiatkoch, ale nie v súčasnosti). Vzhľadom na uvedené je jasné, že platenie poistného a úhrada dávok je prenesená na zamestnancov (v roku 1999 došlo k zvýšeniu platenia poistného na dôchodkové zabezpečenie na strane zamestnancov z 5,9 % na 6,4 % z vymeriavacieho základu, ako aj k povinnosti platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie v prípade poberateľov starobného dôchodku, ktorí zároveň vykonávali zárobkovú činnosť) a zamestnávateľov.

5. Vysoká miera nezamestnanosti, výsledok (úspešnej?) ekonomickej reformy, najmä netransparentnej privatizácie (zánik celých výrobných odvetí). To má za následok vyššiu nezamestnanosť mužov ako žien, ide o raritu v európskom meradle, bolo by potrebné zistiť konkrétne čísla zo štatistiky Národného úradu práce.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, článku 39 odseku l sa všetkým občanom Slovenskej republiky zaručujú sociálne práva: teda právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Vychádzajúc z Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102 z roku 1952, ktorý bol ratifikovaný v roku 1990, primeranosť hmotného zabezpečenia možno posudzovať vo vzťahu k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Výška starobných dôchodkov v krajinách EÚ predstavuje 40 až 50 % priemernej mzdy tej-ktorej krajiny. V našich podmienkach je priemerný starobný dôchodok asi 5800 Sk mesačne a priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve asi 13 500 Sk, teda starobné dôchodky predstavujú približne 43 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zdroj: Sociálna poisťovňa k 31. 5. 2002 - výška priemerného starobného dôchodku je 5796 Sk mesačne.

I. Základný systém sociálneho poistenia

Ide o tzv. základný všeobecný dôchodkový systém, ktorý je povinný a univerzálny, zahŕňa všetkých poistencov na určitom území. Platí aj pre väčšinu krajín EÚ. Úroveň dôchodkov závisí nielen od ekonomických možností spoločnosti, ale aj od toho, koľko je ochotné prispieť na úhradu produktívne obyvateľstvo, pretože ide o priebežný systém financovania (tzv. dohodu medzi generáciami - v tejto súvislosti možno konštatovať, že došlo k narušeniu tejto dohody, čiže spoločenskej zmluvy vzhľadom na neplatenie poistného do roku 1998 aj zo strany zamestnávateľských subjektov, ako aj zo strany samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vo väčšine prípadov od roku 1993, od zriadenia Národnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie, vykonávajúcej zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie. Poistné platili z najnižšieho vymeriavacieho základu určeného vo výške minimálnej mzdy, prípadne od roku 1999 iba zo sumy 4000 Sk mesačne, čím došlo od ústupu na nadväznosť minimálnej mzdy, čo ďalej prehĺbilo deficit Sociálnej poisťovne.

Dávky dôchodkového zabezpečenia sa v základnom systéme vyplácajú priamo z príspevkov vybratých v tomto období. Uvedený spôsob financovania závisí od pomeru medzi počtom príjemcov dávok a počtom poistencov, ktorí platia príspevky na poistenie. V prípade, ak sa tento pomer zmení (február 1994 - 380-tisíc nezamestnaných, koniec roku 1999 - 535-tisíc nezamestnaných, čo je výsledok privatizácie) dochádza nevyhnutne aj k zmenám buď vo výške príspevkov (pozri bod 3. na str. 1), alebo vo výške dávok. V tomto systéme sa uplatňuje princíp sociálnej solidarity, ako aj zásluhovosti (deformácia princípu „zásluhovosti“ spočíva v tom, že najvyšší vymeriavací základ na účely platenia poistného na dôchodkové zabezpečenie je v sume 32-tisíc Sk mesačne, avšak výška priemerného mesačného zárobku sa zhodnocuje maximálne zo sumy 10-tisíc Sk, aj to redukovane - § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).

Tento systém zahŕňal do 31. 12. 2000 všetko ekonomicky činné obyvateľstvo SR (od 1. 1. 2001 v prípade samostatne zárobkovo činných osôb vzniká povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení v závislosti od výšky hrubého príjmu dosiahnutého v súvislosti s podnikateľskou činnosťou v sume vyššej ako 100-tisíc Sk v predchádzajúcom kalendárnom roku. To spôsobilo ďalšie oslabenie priebežného financovania dôchodkov, teda základného povinného systému. Začínajúci podnikatelia, ale aj tí, ktorí vykonávajú činnosť viac rokov, vzhľadom na výšku hrubého príjmu poistné neplatia, prípadne platia len dobrovoľne z najnižšieho vymeriavacieho základu v sume 4000 Sk, čiže 1120 Sk mesačne). Ide o systém, ktorý je garantovaný štátom, teda fungovanie a solventnosť Sociálnej poisťovne garantuje štát formou poskytnutia návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti (§ 2 ods. 4 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na sociálno-ekonomické podmienky a nepriaznivý demografický vývoj obyvateľstva po roku 2000 v tom smere, že počet obyvateľstva v produktívnom veku, čiže potenciálnych poistencov sa v pomere k celkovému počtu obyvateľstva v poproduktívnom veku stále znižuje, sa navrhoval jednotný povinný systém sociálneho poistenia pre všetkých občanov SR. Poukazovalo sa na skutočnosť, že narušením jednotnosti princípu dôjde k postupnému oslabeniu základného povinného systému a k zvýšeniu finančnej náročnosti všetkých systémov.

Tabuľka č. 1: Charakteristika štátnych systémov dôchodkového zabezpečenia vo vybraných krajinách západnej Európy

Krajina Spôsob Obdobie Veľkosť

financovania prispievania dôchodku ako

na nárok na % hrubej

„plný“ dôchodok mzdy

Rakúsko priebežný 40 rokov 80 %

Nemecko priebežný 40 rokov 60 %

Francúzsko priebežný 38 rokov 50 %

Taliansko priebežný 40 rokov 80 %

Veľká priebežný 50 rokov 20 %

Británia

Švajčiarsko priebežný 40 rokov 40 %

Švédsko priebežný 30 rokov 60 %

Zdroj: Sociální politika č. 2/2001 str. 18

Na základe uvedeného možno konštatovať, že najveľkorysejšie sú európske systémy, najmä klasické bismarckovské systémy - rakúsky, nemecký, taliansky a škandinávske. Menej štedré sú anglosaské a mimoeurópske systémy, v rámci ktorých je pre poistencov pomerne nevýhodný konzervatívny systém Veľkej Británie. Základný dôchodok tu vystupuje ako minimálny dôchodok a vypláca sa občanom po dosiahnutí dôchodkového veku. Nemôže byť vyplatený skôr ako päť rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. V budúcnosti, napríklad v roku 2030, bude jedna tretina obyvateľov Veľkej Británie vo veku nad 60 rokov a štát nebude schopný vyplácať všetkým občanom dôchodok čo i len v súčasnej výške. V súčasnosti vo Veľkej Británii žije asi 3,5 milióna dôchodcov zo sociálnych dávok, pričom viac ako polovica z nich má kombinovaný príjem menší, ako je polovica priemernej mzdy, čo znamená, že sú už pod hranicou chudoby. Dôchodky sa upravujú podľa vývoja inflácie a nie podľa vývoja priemerných miezd, ktoré rastú rýchlejšie ako inflácia. Z tohto dôvodu sa priemerné dôchodky zmenšujú. Poistenci zapojení v komerčnom poistení ročne venujú na penzijné účely od 17,5 do 40 % svojho hrubého ročného príjmu.

JUDr. Z. Macková, PhD.

(Pokračovanie)